Kedysi ľudia nenávideli Hitlera, jeho plynové komory, vlaky, v ktorích bol človek na človeku a všetci očakávali lepší život, no čakala ich smrť. On chcel vyčistiť svet, myslel, že to, čo urobí pomôže, veril v to, čo robil, robil tie ohavnosti s nádejou, že svet bude šťastný. I keď v skutočnosti to tak bolo len jeho očami.
Ľudia často robia veci, ktoré sú podľa nich správne, ktoré podľa nich prinesú svetu radosť. Nedokážu v opojení krásou svojich predstáv pochopiť čo robia okolo seba. Aj bežný človek to robí. Sústredí sa na to, v čo dúfa a nemyslí na to akou cestou k tomu kráča.
A tak aj mocní vladári už od nepamäti bojovali vo vojnách, získavali územia pre svoj ľud a nevideli obete. No bolo to správne? Uvedomili si niekedy čo skutočne robia? Že veľa mužov a chlapcov v priebehu stáročí prišlo o životy vo vojnách. A prečo vlastne? Len aby vedeli, že vyhrali? Aby si niečo dokázali? Či naozaj verili, že to, čo robia je správne? Na tieto otázky sa nikdy nedozvieme skutočnú odpoveď. Môžeme si len domýšľať čo si vtedy mysleli.
Prečo sa Hitler skutočne zastrelil? To vie len on. Tak ako len ľudia, čo spáchali samovraždu skutočne vedia prečo to urobili. My by sme museli žiť ich život aby sme to vedeli. Možno to nevedia ANI oni. To je na tomto svete kruté. Ľudia často strácajú zmysel života.
Veľa dnešných vojen už nie je pre ľudí. Teraz už všetci mocní túžia len vo väčšej moci. Nedokážu sa jej nabažiť a pre ňu sú ochotní neničiť životy jedincov, ale rovno krajiny. Ľudia strácajú domov. A prečo?! Lebo chamtivci chcú viac ako majú.
Preto vznikajú stále nové zbrane. Vraj na obranu, no v skutočnosti všetky zbrane vznikli len na útok. Od dýk, či pušiek po jadrové hlavice všetko je zostrojené na zabíjanie. Jadrové elektrárne. Nebezpečné vraždiace monštrá. Prečo sú tu? Ľahká odpoveď. Pretože tento svet prebieha vývojom a to len preto, lebo ľudia dnešnej doby sú príliš pohodlní. Vynašli elektrinu aby nemuseli svietiť sviečkami a aby mohli pozerať televíziu či počúvať rádio. Neskôr začali vznikať elektrospotrebiče uľahčujúce prácu v domácnosti. Veď prečo by boli rodičia spolu so svojimi deťmi doma, matka by navarila večeru a všetci by sa spolu najedli, keď stačí dvihnúť telefón a objednať si pizzu? Toto je myslenie dnešného človeka. Všetko pre pokrok. Všetko pre väčšiu a väčšiu pohodlnosť.
Kam sa podeli večerné prechádzky? Kam sa podela ľudská láska k prírode? Človek dokáže bez mihnutia oka zrúbať strom, pričom si neuvedomuje, že už nikdy sa nedozvie kam by dorástol a koľko zvierat by zachránil. Prečo dnešný mladý človek pozrie na mesiac a netuší kedy príde spln? Prečo ľudia toľko sedia pri počítačoch, či televíziách až zabúdajú na to, že aj vonku je svet? Svet, ktorý by bol krásny keby si ho ľudia nezničili, no aj dnes existujú miesta, kam sa dá ísť a kde si človek môže pripomenúť krásu prírody. A je ich veľa aj v našej blízkosti. Stačí otvoriť oči. Rozhovor dievčaťa a chlapca toto všetko veľmi dobre vystihuje:
Chlapec: O dva dni bude spln.
Dievča: Ako to vieš?
Chlapec: Veď to vidím, ty by si to nevedela?
Dievča: Ani netušila.
Chlapec: No že si konečne ožila.
Dievča: A doteraz som bola mŕtva?
Chlapec: Vyzerala si tak
Dievča si vtedy len so smútkom uvedomilo čo urobilo. Nechalo sa zlákať technickosťou tohto sveta a prestala vnímať skutočné krásy, ktoré má. Odvtedy každý deň chodila na to miesto. Celé dva mesiace. A dva mesiace skutočne žila. Znovu po rokoch.
Týmto som chcela upozorniť na to, že ľudia si raz uvedomia čo urobili, no mám strach, že bude neskoro na napravenie chýb. Ostáva len dúfať, že ľudia s vplyvom si prestanú zakrývať oči pred hroziacou katastrofou. Zem sa spamätá. Pre ňu je milión rokov ako deň a deravá ozónová diera ako potrhaný kus oblečenia. No my ľudia nie sme ako ona. Nás skolí trochu silnejšie teplo zo slnka, či mocná zima. My tu čoskoro nebudeme. Skončí jedna éra len vďaka našej pohodlnosti a potrebe mať stále viac a dokázať si, že ľudia sú najvšemocnejší.
A pritom by stačilo tak málo. Nájsť niečo prečo žiť. Niečo skutočne dôležité. Niečo, čo by nám ukázalo, že život nie je o tom vystatovať sa veľkosťou majetku, či svojou novou prácou, v ktorej každý deň spôsobujeme väčšie a väčšie poškodenie zeme a tým aj seba. Stačilo by uvedomiť si čo nás skutočne bolí najviac. Je skutočne šťastný človek s majetkami a bez priateľov? Je sám a to mu raní srdce i dušu. Nanešťastie často si to človek uvedomí príliš neskoro.
Prečo zmyslom života človeka nemôže byť niečo trvácne? Niečo čo tu bolo je a bude? Niečo v čo každý z nás môže veriť. Niečo bez čoho by tu mnoho ľudí nebolo?
Aj na to existuje jednoduchá odpoveď. Načo hľadať zmysel života v láske? Veď o tú treba bojovať. Tú treba hľadať. Treba si ju vedieť udržať. A na to je ľudstvo príliš pohodlné. Radšej bude mať moc a peniaze. A keď ich stratí tak prečo žiť. Jednoducho si dá šípku z mosta a je mu dobre, no nie?
Prečo si to ľudia hovoria? Prečo si to toľko opakujú až tomu nakoniec uveria?

 Úvaha
Komentuj
 fotka
merylinka  18. 9. 2007 19:50
perfektný blog, jeden z najlepších, aké som čítala....úplne s tebou súhlasím, a dokonca, tieto isté myšlienky a otázky často prúdia mojou mysľou...len neviem, či na ne existuje odpoveď...to by sa najprv musel každý človek nad sebou zamyslieť...pár ľudí to už urobilo, ale milióny nie...podľa mňa sa ľudia vyzabíjajú...či už vojnami, alebo zničením životného prostredia...veď takýmto tempom o 70 rokov nebudeme mat len ropu, ale aj vodu...ale veď čo, povedia si ľudia, vtedy už nebudem žiť...egoizmus...a čo naši potomkovia,?? ako by sa nám páčilo, keby naši predkovia zničili vodu a my by sme kôli tomu postupne vymierali...ale taketo veci si takmer nik neuvedomuje...hlavne veci su teraz peniaze, pohodlie, internet a mať všetko...
 fotka
niwyiben  18. 9. 2007 20:43
no hej, takto napísané to krásne znie...

no človek to len prečíta a pomyslí si, veď čo s tým ja zmôžem, som iba jednotlivec, nemá to zmysel...(nechcem teraz vravieť, že všetci, no veľká väčšina)

ibaže kebyže si toto povie každý...a preto podľa mňa svet speje tam kam speje...

ľudstvo nepotrebuje nejakú apokalypsu alebo niečo ako to hlásajú rôzne náboženstvá či sekty. ľudstvo sa vyhubí aj samo
 fotka
jeseter  18. 9. 2007 21:26
fakt pekný blog.... ale s tým že nás čaká to ,čo dinosaury už nič nespravíme bohužiaľ....
Napíš svoj komentár