Tak sa pýtam,kde sa to vo mne berie? Je to milosrdnosť,slabosť ,či len hlúposť ,že stále dookola odpúšťam a zas a znova dúfam,že už nebudem sklamaná.Že už môžem veriť.

Človek verí tomu ,čomu veriť chce-a niekedy aj keď vás ten človek nepresvedčí o tom ,že mu veriť môžete,tak to nahovoríte sami sebe.

Áno zas a znova si nahovorím,že už to bude ozaj dobre a zas a znova sa snažím zo všetkých síl.Ja,len ja-čiže sama sa snažím pracovať na tom,čo je na dvoch ľudoch.A tak je druhá strana spokojná a ani si neuvedomuje ,že väčšinu času len príjma.

Kde je chyba? Vo mne...

Prečo? Lebo som sa bála zmeny.A teraz si zas nahováram,že je na zmenu neskoro,že by bola omnoho bolestivejšia ako toto "snaženie" o jeho spokojnosť.




Prečo to celé píšem? Asi preto,že sa cítim tak zle,že musím aspoň niečo.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár