ONA
Mala 17rokov, krásne veľké hnedé oči, na hlave obrovskú hrivu vlasov čokoladovej farby, postavu dokonalú a chôdu ladnú - hodnú modelky. "Volala sa Alexandra , ním uznávaná Saška..." (prečo tie úvodzovky? dozviete sa neskôr...)
ON
On...? Spočiatku namyslený, dievčatmi uznávaný futbalista - teraz hrajúci v Anglicku za klub Chelsea. Mal krásne výrazné lícne kosti, hlboké oči, hnedé vlasy. Vola/l sa Miňo.
Ako sa zoznámili? Prostredníctvom internetu, Alexandra mu napísala uštipačnú správu a jemu sa zapáčila jej trúfalosť, tak si od nej vypýtal staré, dobré ICQ. Písali si dlho do noci, doberali sa navzájom, neskôr, postupom času medzi nimi vzniklo aj niečo viac ako obyčajné "internetové priateľstvo". Nikdy sa nevideli, často spolu volali, riešili spoločne problémy a v zlých chvíľkach si boli oporou...
A prečo tie úvodzovky na začiatku???
Pretože Alexandra nebola Alexandrou. Bola dievčaťom,ktoré sa vždy podceňovalo a myselo si ,že pre takého futbalistu nebude "dosť dobrá". Myslela si,že mu pôjde iba o krásu, o to, ako dievča dostať do postele a odkopnúť ju. A tu nastal problém. On jej naivne uveril, zaujímal sa o ňu, záležalo mu na ňej...a ona kedže milovala futbal, strašne sa mu to na nej páčilo, keď sa zaujímala o jeho úspechy a pokroky v kariére.
S počiatku v tomto bezvýznamnom chatovaní neboli žiadne problémy, ved on žil v Anglicku a ona na Slovensku. No koncom školského roka, mu skončila sezóna a kedže to dievča chcel spoznať prilete na Slovensko ,aby sa s ňou stretol. No ona, namiesto toho,aby mu povedala pravdu, vždy si našla výhovorku, aby sa s ním nestretla, aj ked ako ONA po tom túžila. Raz jej napísal,či náhodou nebola v meste,pretože sa mu zdalo,že ju videl...Alexandra povedala,že bola...a zhodou okolností sa popis dievčaťa aj jej oblečenia zhodoval s tým,čo mu Alexandra vravela.
Takto spolu boli vyše roka. Písal jej ,že ju miluje,že je pre ňho výnimočná, a takú chápavú osobu ešte nestretol ale ak to má takto ďalej pokračovať,nemá to význam. Alexandre to bolo strašne ľúto,pretože si bola vedomá,že niet cesty spať...
Prešli Vianoce, on ju čakal aj s vianočným darčekom - kabelkou LV -> a ona nie a nie s pravdou von. "Bola v Amerike,ževraj mala nejaké povinnnosti - bola modelka". On strašne trpel, túžil ju držať za ruku na Nový rok, a povedať jej ako ju miluje.
Blížilo sa leto, on naplánoval dovolenku, financie pre ňho problémom neboli,aj keď mal sotva 17 rokov ..vybral destináciu v Tichomorí - hotový raj na zemi.
Klama ho, ničila svoj život, jeho život...k čomu to bolo dobré???
Po ďalších Vianociach,tesne po jej narodeninách na to prišiel, zabolelo ho to ako nikdy predtým, neveril,že práve jemu sa čosi také mohlo prihodiť...obviňoval ju právom,za to všetko ,čo mu spôsobila.
A ona? Čo mu mala na to povedať,že jej je to ľúto? Ľutovať , nebolo na mieste. Bolo to slabým slovom, ktoré by malo byť ospravedlnením za celú tú spôsobenú bolesť.
Ďalší rok plynul veľmi rýchlo ona na ňho často myslela,po tom,čo s ním nebola v kontakte, nevedela sa vrátiť k normálnemu životu, nájsť si chlapca,vždy v chlapcoch hľadala niečo z Milana, no márne.
Pred pol rokom sa jej o ňom sníval sen, neváhala ani chvíľku a o 3 ráno mu začala písať správu,bolo možno 7 ráno,ked ju dokončila. Ospravedlňovala sa za všetko. Svedomie našťastie v nej ešte ostalo. Počas tejto správy sa naplakala toľko, akokeby toho človeka poznala od narodenia. O 2 hodiny nato,prišla od neho správa v zmysle,že on v tom čase veľmi trpel, že mu chýbala,a takú osobu už asi nikdy nestretne. Povedal jej,že jej odpustil, no žiadal vysvetlenie,kvôli čomu to spravila. Chcel ,aby nato zabudla a napísala mu ako ona-ako ORIGINAL. No ona to nedokázala...
Bolo to jednoduché,neverila si, videla v ňom namyslenca...a neverila,že by jej vôbec odpísal na správu...
A práve prečo som napísala tento blog?
Minulý týždeň som bola na nákupoch s kamoškami, sadli sme si na obed a v momente vošiel do reštaurácie ON! Neverila som vlastným očiam, bol krásny, jeho hlas znel anjelsky, úsmev bol neopísatelný...celá som sa rozochvela,ruky sa mi triasli, a srdce bilo ako divé...pohľady sa nám viackrát stretli, a opatoval mi úsmev.
Mala som chuť zakričať,že som to ja!
...že ho milujem!
...že chcem ho mať po svojom boku!
......................No bohužiaľ,toto už bola REALITA!........................
Bola som hlúpa,mladá, nevyzretá, nechápavá...no život ma naučil,čo je to realita...aj ked mám vždy pred očami fakt,ako veľmi som ľudom ublížila...
Blog
Komentuj
18 komentov k blogu
1
unspoken
21. 6.júna 2011 23:14
dost na kokot:/
3
sorry, ale...
zaprvé, zle napísané, snažíš sa o prekvapivú pointu, ale zakrývaš ju v mene toho aby "prekvapivo" vyšla najavo až na konci tak, že keď sa to konečne stane tak si hovorím akurát "wtf? to prečo? to čo bolo za debila? nechápem čo takého strašného spravila?". skrátka podľa samotného textu sú motivácie postáv nejasné až neexistujúce a ich reakcie naprosto nejasné a prehnané až nelogické.
zadruhé, internet za nič nemôže, môžeš si za to sama.
zatretie, povedať že ti to zničilo život je taktiež prehnaná dramatizácia.
zaprvé, zle napísané, snažíš sa o prekvapivú pointu, ale zakrývaš ju v mene toho aby "prekvapivo" vyšla najavo až na konci tak, že keď sa to konečne stane tak si hovorím akurát "wtf? to prečo? to čo bolo za debila? nechápem čo takého strašného spravila?". skrátka podľa samotného textu sú motivácie postáv nejasné až neexistujúce a ich reakcie naprosto nejasné a prehnané až nelogické.
zadruhé, internet za nič nemôže, môžeš si za to sama.
zatretie, povedať že ti to zničilo život je taktiež prehnaná dramatizácia.
4
No, drsné..ale aj tak nechápem prečo ti virtuálny svet internetu zničil život..keď si si ho zničila sama... :/
5
sa tesim, ze sa ten chalan tak zmenil najprv namysleny a dievcatami uznavany, ale teraz uz hra za Chelsea
7
@midnight vidno,ako si pochopil...mne tu nešlo o to napísať "majstrovské dielo" ale niekoho tým ohúriť, na to zvysoka kašlem, šlo mi len o to, aby som to dala zo seba von,aj keď ma budú všetci kritizovať. Čiže nehovorila by som tu,že reakcie postáv sú nejasné a nelogické,keď to všetko,čo som napísala sa stalo, či tomu veríš alebo nie. Sorry ale keď som mala dôvod napísať tento blog,vedela som to prečo to robím, a čo pre mňa dotyčný znamenal, a samozrejme...dievčatá prežívajú také veci odlišne ako arogantní muži.
@mo0e áno, zničila som si ho sama, ale nebyť internetu...nedostala by som do situácie,v ktorej som bola. Myslím tým...internet bol tým,kto kladol dôraz na dokonalé ženy,modelky z časopisov...a v prípade ,že sa nestotožňuješ s týmto ideálom "krásy" si NIČ - IBA OBYĆAJNÝ LOOSER. A po ďalšie...ani Hamšík, Stoch, Rondaldo, Beckham si nezačali so škratami...
@pubertslatinocelny ide o to,že on sa práveže vôbec nezmenil, bol vždy rovnaký...aj vtedy hral za Chelsea.
@mo0e áno, zničila som si ho sama, ale nebyť internetu...nedostala by som do situácie,v ktorej som bola. Myslím tým...internet bol tým,kto kladol dôraz na dokonalé ženy,modelky z časopisov...a v prípade ,že sa nestotožňuješ s týmto ideálom "krásy" si NIČ - IBA OBYĆAJNÝ LOOSER. A po ďalšie...ani Hamšík, Stoch, Rondaldo, Beckham si nezačali so škratami...
@pubertslatinocelny ide o to,že on sa práveže vôbec nezmenil, bol vždy rovnaký...aj vtedy hral za Chelsea.
9
@midnight to v podstane vystihol .. nechcem ťa nejak buzerovať alebo čo,pretože ten "príbeh" či už pravdivý alebo vymyslený má super dej a všetko,ale je to trošku komplikovane napísané. Už už som čakala,že príde rozuzlenie,ale nič. Neviem trošku blbo sa to čítalo,ale obsahovo je to skvelé
A neber si to tak .. internet kazí vzťahy to je pravda,ale nikdy sa za seba nehanbi
A neber si to tak .. internet kazí vzťahy to je pravda,ale nikdy sa za seba nehanbi
10
aj tak nechápem, ako môžeš tak strašne milovať niekoho, s kým si v podstate nikdy neprehovorila v skutočnosti a s kým si zrejme dlho nebola vôbec v kontakte..
mala by si si nájsť niekoho "skutočného"..
a k @7 .. ja tiež nevyzerám ako tie ženské z časopisov, a nepovažujem sa za "ideál krásy", ale kvôli tomu sa necítim ako "looser" ..
to sú potom skôr tvoje komplexy, nie internet..
mala by si si nájsť niekoho "skutočného"..
a k @7 .. ja tiež nevyzerám ako tie ženské z časopisov, a nepovažujem sa za "ideál krásy", ale kvôli tomu sa necítim ako "looser" ..
to sú potom skôr tvoje komplexy, nie internet..
11
@hopelight možno máte pravdu, to s tým rozuzlením pri písaní som si to ani neuvedomila...snažila som sa to napísať ako som to cítila...a samozrejme,kebyže som to chcela rozpisovať za ten rok a niečo ,čo sa všetko stalo...dávalo by to väčší zmysel ako iba tak "v krátkosti"...
@sasi2680 ...pre mňa bolo vždy dôležité ,aby som si s dotyčným mala , čo povedať...a viem,že je hlúposť porovnávať takúto internetovú komunikáciu s komunikáciou medzi 4 očami...ale oponoval mi svojim záujmom...a štýlom ,akým sa ku mne správal...ťažko to opísať...
A nemyslím si ,že mám mať prečo zo seba komplexy,lebo v tom čase to bola len detská nerozvážnosť a domienka o tom,že futbalista musí mať iba absolútne dokonalé dievča...
@sasi2680 ...pre mňa bolo vždy dôležité ,aby som si s dotyčným mala , čo povedať...a viem,že je hlúposť porovnávať takúto internetovú komunikáciu s komunikáciou medzi 4 očami...ale oponoval mi svojim záujmom...a štýlom ,akým sa ku mne správal...ťažko to opísať...
A nemyslím si ,že mám mať prečo zo seba komplexy,lebo v tom čase to bola len detská nerozvážnosť a domienka o tom,že futbalista musí mať iba absolútne dokonalé dievča...
12
tak jasné, musíte si rozumieť, ale ako sama hovoríš, je to hlúposť porovnávať internet a skutočné rozhovory.. a podľa mňa v láske predsa len musí fungovať aj nejaká tá "chémia" a to cez internet nezistíš..
a naozaj sa mi to zdá ako dlhá doba, preto si myslím, že z väčšej časti si to ty len "nahováraš" a keby si sa popozerala po niekom inom, tak by si podľa mňa dokázala zabudnúť skôr, ako by si si myslela..
a naozaj sa mi to zdá ako dlhá doba, preto si myslím, že z väčšej časti si to ty len "nahováraš" a keby si sa popozerala po niekom inom, tak by si podľa mňa dokázala zabudnúť skôr, ako by si si myslela..
13
no podla mňa je to celkom pekný a zaujímavý príbeh,hlavne dej mňa osobne zaujal...
14
@naomik - nehovorím že sa to nestalo a nehovorím ani že keď sa to stalo tak boli reakcie "postáv" logické a dávali zmysel, hovorím len že interpretácia zlyhala, pretože vrámci interpretácie sú nelogické a nedávajú zmysel.
dostať to zo seba von - keď sa niečo zo seba snažím dostať von ja, snažím sa práve hľadať logiku a zmysel danej veci, pochopiť čo a prečo sa stalo a poslať toto subjektívne "pochopenie" ďalej. ty si sa zo seba snažila dostať/poslať ďalej pocity, ale až príliš si sa na ne zamerala, príliš si sa ich snažila zvýrazniť, ten pocit "zrazu", a pocit "šoku", až tak, že ho v čitateľovi nevyvoláš, alebo maximálne tak z dôvodu "a ZRAZU príbeh prestal dávať (vrámci kontextu príbehu, nie toho čo sa naozaj stalo, ale to čo sa naozaj stalo čitateľ nevie, on má len tvoj príbeh) zmysel, WTF?"
snažiť sa vyvolať pocity tým že skonštruuješ text ktorý ich vyvolá nefunguje (alebo aspoň nie do takejto miery), skonštruovať pocity v čitateľovi sa dá len tak že vytvoríš príbeh ktorého pohyb čitateľ pochopí. ak by si na začiatku rozpísala kto si, ako si mu písala (ako si sa pred ním tvárila) a prečo, potom rozpísala ako sa k tebe správal a ako si myslíš že by sa správal ak by si bola sama sebou (a tým vysvetlila, čiže čitateľovi poskytla pochopenie a súhlas so svojim správaním), a potom napísala ako zareagoval keď zistil "pravdu", malo by to oveľa väčší (emocionálny) dopad, lebo by si najprv čitateľa nechala s tebou súhlasiť (vžiť sa do teba, dať mu pocit že by spravil to isté), a potom mu ukázala že to bola chyba (čiže v danej chvíli JEHO chyba).
vtedy by si každý kto by si to prečítal prežil (z hľadiska emócií) to isté čo ty (aj keď v oveľa nižšej intenzite, ale tú ovplyvníš len ťažko).
píšem ti to ako poučku literárneho diela, ale tvojmu podvedomiu šlo o toto, poslať von/ďalej tie pocity, a vrámci toho premýšľalo ako to najlepšie spraviť, a zlyhalo (možno preto že mu do toho príliš zasiahlo vedomie), takže je to síce "poučka", ale skôr "poučka" tvojmu podvedomiu ako lepšie (úspešnejšie) spraviť to čo chcelo, alebo tvojmu vedomiu ako lepšie (úspešnejšie) nechať podvedomie aby spravilo to čo chcelo.
(všetkým ktorých "dej zaujal" (@myzu252010 ) - mňa tiež, práve preto som chcel vedieť čo si hlavná postava myslela, čo cítila a prečo, chcel som si to myslieť a cítiť to tiež, ale spôsob akým je to napísané mi na to nedal priestor, neposkytol mi to, preto som bol "sklamaný". mohol som získať "životnú skúsenosť" niečoho čo som si neprežil, ale miesto toho som získal len zle napísanú poviedku.)
dostať to zo seba von - keď sa niečo zo seba snažím dostať von ja, snažím sa práve hľadať logiku a zmysel danej veci, pochopiť čo a prečo sa stalo a poslať toto subjektívne "pochopenie" ďalej. ty si sa zo seba snažila dostať/poslať ďalej pocity, ale až príliš si sa na ne zamerala, príliš si sa ich snažila zvýrazniť, ten pocit "zrazu", a pocit "šoku", až tak, že ho v čitateľovi nevyvoláš, alebo maximálne tak z dôvodu "a ZRAZU príbeh prestal dávať (vrámci kontextu príbehu, nie toho čo sa naozaj stalo, ale to čo sa naozaj stalo čitateľ nevie, on má len tvoj príbeh) zmysel, WTF?"
snažiť sa vyvolať pocity tým že skonštruuješ text ktorý ich vyvolá nefunguje (alebo aspoň nie do takejto miery), skonštruovať pocity v čitateľovi sa dá len tak že vytvoríš príbeh ktorého pohyb čitateľ pochopí. ak by si na začiatku rozpísala kto si, ako si mu písala (ako si sa pred ním tvárila) a prečo, potom rozpísala ako sa k tebe správal a ako si myslíš že by sa správal ak by si bola sama sebou (a tým vysvetlila, čiže čitateľovi poskytla pochopenie a súhlas so svojim správaním), a potom napísala ako zareagoval keď zistil "pravdu", malo by to oveľa väčší (emocionálny) dopad, lebo by si najprv čitateľa nechala s tebou súhlasiť (vžiť sa do teba, dať mu pocit že by spravil to isté), a potom mu ukázala že to bola chyba (čiže v danej chvíli JEHO chyba).
vtedy by si každý kto by si to prečítal prežil (z hľadiska emócií) to isté čo ty (aj keď v oveľa nižšej intenzite, ale tú ovplyvníš len ťažko).
píšem ti to ako poučku literárneho diela, ale tvojmu podvedomiu šlo o toto, poslať von/ďalej tie pocity, a vrámci toho premýšľalo ako to najlepšie spraviť, a zlyhalo (možno preto že mu do toho príliš zasiahlo vedomie), takže je to síce "poučka", ale skôr "poučka" tvojmu podvedomiu ako lepšie (úspešnejšie) spraviť to čo chcelo, alebo tvojmu vedomiu ako lepšie (úspešnejšie) nechať podvedomie aby spravilo to čo chcelo.
(všetkým ktorých "dej zaujal" (@myzu252010 ) - mňa tiež, práve preto som chcel vedieť čo si hlavná postava myslela, čo cítila a prečo, chcel som si to myslieť a cítiť to tiež, ale spôsob akým je to napísané mi na to nedal priestor, neposkytol mi to, preto som bol "sklamaný". mohol som získať "životnú skúsenosť" niečoho čo som si neprežil, ale miesto toho som získal len zle napísanú poviedku.)
15
kua, "nehovorím ani že keď sa to stalo tak boli reakcie "postáv" logické a dávali zmysel,"
malo byť "nehovorím ani že keď sa to stalo tak boli reakcie "postáv" nelogické a nedávali zmysel"
malo byť "nehovorím ani že keď sa to stalo tak boli reakcie "postáv" nelogické a nedávali zmysel"
18
Wow, akoby si rozprávala moj príbeh.. stalo sa mi to isté. Až na to že chalan nebol namyslený futbalista. A to som si myslela že len ja možem mať také nápady a urobiť niečo také ale očividne osm nebola jediná. A môj koniec bol inakší. Taký že zistil pravdu.
Napíš svoj komentár