Sedím
s takým výrazom
čo neviem
hádam
ani opísať

Hľadím
na blázna
pred zrkadlom

...Nesmiem
plakať...


Slzy padajú
len do prázdna
a nenechávajú
ozvenu...

zvláštne
dívať sa na seba
a rozmýšľať
čo je správne...

Človek si povie
je to trápne

človek si povie
nepodstatné

Oproti tomu
bezvýznamné (...!)

Cez prsty
povzdychnem si

Vidím tú tvár
-svoju-
sa mi zdá...

Niekedy
v nej chýbam

Ešte sa čosi stane
cítim to
a všetky básne
sa potom
...................

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár