Sedím s takým výrazom čo neviem hádam ani opísať Hľadím na blázna pred zrkadlom ...Nesmiem plakať... Slzy padajú len do prázdna a nenechávajú ozvenu... zvláštne dívať sa na seba a rozmýšľať čo je správne... Človek si povie je to trápne človek si povie nepodstatné Oproti tomu bezvýznamné (...!) Cez prsty povzdychnem si Vidím tú tvár -svoju- sa mi zdá... Niekedy v nej chýbam Ešte sa čosi stane cítim to a všetky básne sa potom ................... Blog 0 0 0 0 0 Komentuj