v nesmrtelnom rúchu
blúdim svetom
s vetrom o čas súperím
poznám sa s letom
a zima je mi kamoš
hrávam sa s hviezdami
kým číha na mna ranný nož

čo vnem mi na krk priloží
no neodváži sa
alebo raz..
či len slabé lúče slnka
štípu pohľad cez slzy
(spomienka v nás)
a sama nepoznáš
..nechceš..
čo ťa mrzí viac

v nesmrtelnom rúchu
blúdim v sebe
s časom o krv súperím
nech uverím v nebe
a hmotnosť nebolí
hrob je len čosi
a ty nepoznáš hlinu
čo ti telo nosí

v nesmrtelnom rúchu
bádam po pravde
nedovolám sa.
niesom na rade...
a či niekto príde
podať ruku s citom
že bolo klamstva dosť:
"prepáč..
-zabili sme úprimnosť"

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár