...Nevedel čo má robiť, prvé čo mu napadlo bolo odísť, ale tie zelené oči ho nechceli pustiť. Ako neviditeľna ruka ho tam nútili ostať a pozerať na ňu. I keď bola nedbalo oblečená neubúdalo jej na kráse. Ani jeden dlhú dobu neprehovoril, on pretože nevedel čo má povedať, ona pretože bola ešte omámenrá drgou a len matne videla kto tam stojí. Vzal pohár a nalial jej vodu, podal jej ho a čakal kým si ho chvejúcou rukou nevzala. Napila sa, no potom sa jej pohár vyšmykol zo zoslabnutej dlane a so zvukom rinčiaceho skla padol na zem. Dievča akoby sa toho preľaklo, schúlila sa do klbka ako vystrašené mača. Prišlo mu ho nesmierne ľúto, pomohol jej vstať z črepov a posadil ju na stoličku, a ona len so sklonenou hlavou len mlčky sedela akoby sa hanbila ako ju vidí. Keď sa mu zdalo, že je schopná súvisle rozprávať opatrne sa jej opýtal. ,,Kto si?" Dievča naňho znovu uprelo svojé zelené oči a slabým hlasom odpovedalo. ,,Hovoria mi Leyra." Pokúsil sa usmiať, a potom prívetivo povedal. ,,Ja som Adam." Predstavil sa menom, ktorým ho už dávno nik neoslovil, a na ktoré už takmer zabudol. Nevedel prečo tak urobil, možno preto, že pri nej nechcel byť taký ako ho poznajú pod týmto menom. ,,Ty tu bývaš?",opýtal sa jej sadnúc si vedľa nej na stoličku. Prikívla znovu zahanbene skloniac hlavu. ,,Nevypadneme odtiaľto?"-opýtal sa pretože do kuchyne vtrhol chalan a začal vykrikovat nesúvisle vety. Dievča sa postavilo a zamierilo k dverám, on ju nasledoval...

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
caro  25. 7. 2007 21:47
paci sa mi to, som zvedava ako to bude pokracovat
Napíš svoj komentár