Čo to je, že sa celý deň neozve? Ostane dlhšie na internáte, namiesto toho aby bol so mnou. Tlieskam. Kiežby som mala doma niekoho komu sa môžem zveriť. Som taká smutná až mi je z toho fyzicky zle. Nerobím nič iba letargicky polehujem a rozmýšľam nad tým, či náhodou skutočne nemá inú. Alebo či som natoľko nezaujímavá, že nemá chuť ani prísť za mnou. Prísť domov a venovať sa mne. 

Prefarbila som si svoje ryšavé vlasy. Na hnedo. Dopadlo to tmavšie ako som čakala, ale čo už. Som opäť hnedovláska. Ryšavá je farba šťastia, nezbednosti. A čo som ja? Nešťastná chudera, čo nevie čo so životom. Pýtam sa sama seba, či má toto všetko zmysel. 

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
johnysheek  14. 5. 2016 23:09
to nie je farbou vlasov.. a nemusi to byt ani ako sa zda... predsa len aktualne rozpolozenie a (ine) problemy mozu skreslovat skutocnost..
Napíš svoj komentár