-_-

Je to dobré alebo zlé, že som sa prestala vkladať do vecí? Že sa viac-menej len veziem a čakám, čo sa stane? Len dúfam, že nie som jediná, čo si latentne pláva životom smerom nikam do destinácie Neznáma budúcnosť. Nie som ani len schopná robiť životné rozhodnutia. Keby som sa teraz mala rozhodnúť o niečom dôležitom, tak si asi pobalím veci a zmiznem ako dym. To mám chuť urobiť. Zbaviť sa všetkých záväzkov a odísť, vypadnúť, už nikdy sa nikomu neozvať a nemusieť riešiť drísty každý-boha-deň. Som fyzicky unavená z tých hovadín, ktoré ma nijako neobohacujú, z tých blbostí, ktoré nie sú podstatné a ja ich vážne vážne vážne nemám záujem riešiť, ani počúvať ani okolo nich prechádzať. 

Nenávidím tie 10-minútové pocity šťastia, keď mám klamný pocit, že všetko ide správnym smerom. Že toto tu ho*no má nejaký zmysel. Že: Everything happens for a reason. Hej, len som ešte ten svoj rízon nenašla. Robím, čo musím bez pocitu šťastia. Bleh. DOKEDY?

 Blog

5 0 3 0 0

Komentuj

7 komentov k blogu