O pár dní odchádzam sama do veľkomesta aby som študovala. Pričom môj priateľ bude dve hodiny vlakom odo mňa, čo je super. Veľmi mi pomohol, to všetko zlé, čo sa stalo medzi nami alebo všeobecne, čo sa stalo nás zblížilo. Moja babi odišla za dedom do nebíčka a po siedmych mesiacoch sme teda boli v rovnakom dome smútku, v rovnakom zložení, stáli sme nad rovnakým hrobom a rovnako sme žialili. Bolo to ako nejaké depresívne dejavu. A po pohrebe som si povedala, že si začnem konečne kupovať svetlejšie veci. Mala by som. Babi z duše neznášala čiernu...a ja.... ja som už možno bola príliš dlho smutná. Príliš dlho som žila v minulosti, s otázkou PREČO? na perách a slzami v očiach. Život ide ďalej. Veta, ktorú som počula za posledných pár mesiacov tak tisíckrát. Bohužiaľ, čím skôr to človek pochopí, tým skôr sa vylieči z tých únavných a nekonečných návalov žiaľu a bolesti. Dnes verím, že hore je nebo. Nie, stále neverím v boha, ale verím v nebo. Verím, že dobrí ľudia budú mať možnosť sa tam stretnúť so svojimi milovanými. A preto, keď som smutná, predstavujem si všetkých, čo odišli z tohto sveta šťastných a usmiatych.
B
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
vreskot000
16. 9.sept. 2017 10:07
veriť v nebo ale neveriť v Boha je nezmysel, ale nebudem ti hovoriť k tomu nič... prajem ti veľa kresťanskej lásky a milosti, ktorá pochádza od Boha tvorcu pokoja
2
@vreskot000 ja existenciu boha nepopieram, iba si nemyslím, že existuje... rozumej, že je možné, že existuje, ale neverím tomu...ale snažím sa nejako zmierniť bolesť zo straty...som ateistka, ale vďaka za tú lásku
3
ak by si mala nejaké otázky, ktoré by ťa napríklad zaujímali, kľudne mi ich adresuj, viem že väčšinou to ľudí nezaujíma, ale ja tu vidím ten problém, že ked človek čosi nerieši, obyčajne ho to dobehne. ja mam veľmi pozitívnu skúsenost, a mám veľmi veľa skúsenosti, a rád sa podelím o ne.
Napíš svoj komentár