A tak som sa do teba zaľúbila...

...ako keď zaspávaš. Pomaly, pomaličky a potom odrazu úplne. Zaľúbila som sa  do tvojich orieškových očí, do tvojho úsmevu s rozkošnou medzierkou. Do tvojich dotykov, nádherných bozkov, ktoré ma nesú preč. Preč od reality. A ja sa nechávam unášať do neznámych vôd. Som voľná, viem, že som. Ale ja chcem byť pri tebe. Chcem aby si ma hladkal a pozeral mi do očí. Vtedy mám pocit, že mi vidíš až do duše. Láskou hasíš trápenie, zmývaš bolesť a zoceľuješ rany. Tvoje pery sú liečivé. Vpíjajú sa do tých mojich, berú mi dych. Pohládzajú srdce. Chcem plakať a slzami zmyť všetko zlé. Chcem sa smiať a pohnúť tvojim svetom ako si ty pohol mojím. To čo ti nedokážem povedať píšem do kroniky môjho života. Tak krátko. A predsa sa to stalo. Nič sme neplánovali a predsa sme sa stretli, roky sme sa obchádzali aby nastal ten moment. Všetko odrazu dáva zmysel. Všetko čím sme prešli osamote nás posunulo až tu. Do chvíle, keď som otvorila dvere. A vpustila ťa do svojho života. Bolesť, ktorú som zažila ma urobila silnejšou, pevnejšou ale aj bezcitnejšou. Vykladám na stôl karty a je na tebe, čo urobíš? Sľubujem si, že poslednýkrát. Prosím, nech je to naposledy. Buď dobrý. 

Tlmené vzlyky sa otriasajú mojím telom ako zemetrasenie. Slzy odplavujú zbytky strachu. Robím čiaru za minulosťou ako už toľkokrát. Povedz, že je to naposledy. Posledným pohybom strhávam závoj zo svojej duše. Stojím pred tebou úplne nahá. Buď dobrý... 

 Blog

8 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu