Po rokoch citových výkyvov a citovej absencie...po záchvatoch hnevu a neschopnosti rozumieť ľuďom a úzkosti reagovať na ľudí. Po tom, čo mi kopa ľudí vravela, že žiadne city dokonca nemám som prestala bojovať a presviedčať....presviedčať, že síce neviem čo s nimi a neviem ako ich vyjadriť som si povedala, že skočím k odborníčke.
A prišlo to, poznanie, že ľudia nemajú radi čo nechápu, že majú potrebu stavať sa do pozície "odborníkov" a namiesto slušnosti a záujmu je jednoduchšie vyniesť záver. Nemôžem povedať, že by ma títo "odborníci" moc zasiahli, ale nebolo mi príjemné ďalej znášať tie pohľady a klebety, že som arogantná namyslená a ľadová kráľovná.
A ona tam sedela.....a vypočula ma. A konečne som mala pocit, že ma niekto počúva a neberie to čo hovorím na ľahkú váhu. Diagnóza znela: Aspergerov syndróm, ľahká porucha autistického spektra, pridružená OCD...
Prišla som domov a začala som googliť, čo to vlastne je, čo to pre mňa do budúcna znamená. A vtedy som neverila vlastný očiam. Akoby som čítala o sebe. Slovo od slova. 90% zhoda, typické rysy....fascinujúce ako sa človeku uľaví, keď si uvedomí, že na to nie je sám. Že nie je jediný. Že je to ok, keď nevie vysvetliť čo cíti, keď nevie ako reagovať, keď sú preňho ľudia jeden veľký zmätok.
Nie, nie je to výhovorka na situácie kedy sa zachovám vedome zle. Je to skôr to, čo môžem povedať ak mi na niekom záleží...že počkaj si, počkaj a netlač. Skús ma pochopiť, ja sama neviem celkom čo sa deje..možno zareagujem divne alebo nedostatočne, ale nemyslím to zle.
Len toľko, že nie všetci sú možno namyslení a tichí, lebo sa v tom vyžívajú. Niektorí máme problém s cudzími ľuďmi, úzkosti zo socializácie, a podobne.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.