Je to v poriadku, že sa cítiš sám, aj keď máš okolo seba 20 kamarátov.
Je to v poriadku nemať sa s kým porozprávať. Aj keď máš pri sebe ľudí, čo by ťa vypočuli.
Je v poriadku nehovoriť všetko, je v poriadku mať tajomstvá.
Je v poriadku sa falošne usmievať a nemôcť plakať, aj keď sa slzy tlačia do očí.
Je to v poriadku, že nie si spokojný. Aj keď by si možno mal byť.
Ale nie je v poriadku cítiť sa mizerne každý deň. Nie je v poriadku chcieť byť sám, keď neznášaš samotu. Trošičku začínam mať pocit, že toto nie je v poriadku. Neviem to pomenovať, ale niečo je zle. Tak dúfajme, že sa dám dokopy. A že to všetko, čo zadržiavam nevybuchne.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár