Chýba mi tvoj úsmev, tvoj vysoký smiech. Iskry v očiach a chuť žiť. Tá ma potichu opustila, tak ako ty. Keby tu nebol on, neviem ako by som išla ďalej. Ten paradox, že práve ty si veril, že budeme zase spolu. Ty si ma poznal lepšie ako ktokoľvek iný a vedel si, že všetko bude ok. Že si uvedomí chybu a vráti sa. A vedel si aj to, že mu dám druhú šancu. Nemôžem ti to však napísať, ani povedať. Že si mal pravdu... ako vždy.
Pamätám si, ako si mi povedal: 'Drž sa ho. Vidím ako sa na teba pozerá.' Nikdy na teba nezabudnem. Nechcem na teba zabudnúť, nechcem aby tá bolesť celkom zmizla. Tak veľmi to bolí. Keď som dostala tú správu, zosypala som sa. Nemohla som dýchať, zatmelo sa mi pred očami. Prvé dni po tvojej smrti si nepamätám. Žila som na nejakom autopilotovi. Vôbec si nepamätám ľudí okolo mňa, udalosti. Všetko sa zlialo do nejasného sna.
Keby som vedela, že je to naposledy, prišla by som sa rozlúčiť, objala by som ťa silnejšie a namiesto líca by som ťa pobozkala na čelo. Povedala by som ti, koľko pre mňa znamenáš. Urobila by som čokoľvek, len aby si tam nešiel.
Navždy ostaneš v mojom srdci, mojich spomienkach a myšlienkach.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
johnysheek
2. 8.augusta 2016 00:38
aj tak verím, že to vie. že to vidí..
Napíš svoj komentár