Tak tak, to by som sa musela odmlčať, keby som chcela písať, len o psychickej bolesti alebo šťastí. Ale nie, sranda musí byť, skúškové skončilo, tak som sa konečne odhodlala na septoplastiku. Ľudovo operáciu vybočenej prepážky. Ako bonus mi laserom upravili sliznice a taktiež zmenšili nosové mušle. Z tohto "fachu" čo-to ovládam, takže som vedela čo ma bude čakať. 

Je to peklo. Výstižnejšie slovo mi nenapadá. A keď nenájdem dithiaden, zase nebudem spať. Z nosa mi tečie všetko možné, je dvakrát väčší ako obvykle a to nehovorím o tom ako ma bolia miesta šitia a rezy. Takže zhruba už druhý deň hreším ako chorá vrana, že do čoho som sa to pustila. Každým prehltnutím mi zaľahuje v ušiach, z dýchania ústami ma bolí hrdlo...aj zuby, všetko. 

Takže v skratke, viem že o týždeň po vybratí dláh budem vysmiata ako slniečko, ale teraz vám hovorím, pokiaľ máte takéto blbé nápady, že: Aaaaaa to nič nie je. Tak je. 

Želám krásny deň.

 Blog
Komentuj

4 komenty k blogu

1 
fotka
meaning_fullness  10. 2. 2016 15:47
absolvoval som, viem čo to obnáša vďaka, že som v tom nebol sám
2 
fotka
lovingmemory  10. 2. 2016 16:18
A nebudes vyzerat inak?ako limej? @limej ty to mas tiez nie?
3 
fotka
naughty_bex  10. 2. 2016 19:38
@meaning_fullness mám chuť sa odstreliť, je to hrozné.... vidím to tak, že dnes zase nebudem spať ach jaj
4 
fotka
naughty_bex  10. 2. 2016 19:40
@lovingmemory nebudem vyzerať inak... snáď to odpuchne do pôvodného stavu
Napíš svoj komentár