Neverím na také veci. Ale vždy si mi veril a ja som verila tebe. Je až neuveriteľné koľko sme toho zdieľali. A ja som odrazu tak sama. Tak sa cítim od chvíle, kedy si odišiel. Je mi za tebou smutno, kamarát. Chýbaš mi. Jasné, že mám aj iných kamarátov, mám aj priateľa, len akosi ani toto všetko dokopy oproti tebe nestačí. Cítim sa byť veľmi neúplná, častokrát nešťastná, zraniteľná. Nie som viac sama sebou. Vraví sa, že sám sebou si, keď sa nikto nepozerá. Vtedy moje myšlienky smerujú k tebe a cítim obrovský žiaľ a smútok.
Opäť sa mi tlačia slzy do očí a najradšej by som ti napísala ako sa teším, že sa zase uvidíme. Že ťa objímem, že sa pôjdeme prejsť ako minulý rok na Vianoce. Nikde nikto, jemne snežilo a ja som ti doniesla malý muffin, ktorý som upiekla. A ty si mi doniesol koláčik s džemom. Pamätám si ako ti žiarili oči, keď som ťa objala a dala ti pusu na líce. A keď biele vločky padali z oblohy hustejšie, opýtal si sa, či verím na vianočné zázraky. A ja som povedala, že áno, lebo toto je pre mňa zázrak.
Toto bude pre mňa veľmi ťažké.
Pamätaj si, že všetko čo som povedala som vždy myslela vážne. A aj to, že ťa budem mať navždy rada. A tiež, že to bude vždy bolieť, keď si na teba spomeniem. A že sa budem usmievať cez slzy.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
mayben
21. 12.decembra 2016 11:02
presne viem ako ti je posielam objatie
Napíš svoj komentár