Vyrovnanie a posun

Posledný rok, úplne celý posledný rok bol o tomto. O vyrovnávaní sa s rôznymi situáciami a o posunutí sa v živote istým smerom. Schválne nepíšem o nijakom hojení rán a zlepšovaní sa vplyvom času. Nie, u mňa to všetko bolo o tom vnútornom procese uvedomenia si toho, že sú veci, proti ktorým nejde bojovať a sú skutočnosti, kedy jedinou možnosťou zachovania si akej-takej vrtkavej psychickej pohody a všeobecného zdravia je nechať ísť. 

Let go. Just let go. 

#1 môj priateľ - rok dozadu sme boli čerstvo zamilovaní, ale už tu boli nejaké známky nie 100%-ného súladu. Mne sa to samozrejme nepáčilo, no láska bola silnejšia. Aj stále je. A preto, som sa snažila vykašľať na maličkosti. Nie vždy mi to vyšlo ako by som si želala, ale tak nejako to ide. 

#2 smrť - za posledný rok odišli do neba dvaja mne blízki ľudia. Jeden mi bol roky kamarátom a posledných niekoľko oporou a bútľavou vŕbou. Potrvá dlho, kým pochopím, že ho niet, že skutočne odišiel navždy. Ešte stále si to niekedy nechcem pripustiť. Opakujem si, že je vážne preč. Druhým bol dedko. Preňho to bolo viac vykúpenie, s tým zvládam žiť. 

#3 dôvera - hej, aj tu som musela upustiť a veľmi veľmi prižmúriť oči aby som opäť uverila človeku, ktorý ma raz zradil. Ale urobila som tak v rámci myšlienky, že život je príliš krátky na to, aby som sa hnevala a že dám druhú šancu. Urobila som tak niekoľko dní po tom ako mi ten kamarát zomrel. To by mi poradil on. Keď sme sa vtedy rozišli, povedal mi, že sa to ešte neskončilo. Nemôže sa to iba tak skončiť. 

#4 moja matka - zvláštna osoba. Viac k tomu nenapíšem. Lebo sama neviem ako sa tento náš 'vzťah' vyvinie ďalej. A preto, že už nebudem robiť unáhlené závery, žiadne závery. V konečnom dôsledku si aj tak zvyčajne 'naseriem do huby'. 

Pôjdem sa prejsť. Pôjdem mu zapáliť sviečku, poplakať si a povyčítať mu, že ma tu nechal samu. Samu na celý svet a na všetko. Vstávam sama a sama aj chodím spať. A počas dňa sa izolujem. Chtiac a s plným vedomím. 

XOXO B

 Blog

3 0 2 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu