Pratala som. Asi dva dni dozadu. Celú izbu, triedila som si papiere, knihy, poznámky z výšky, čo budem potrebovať. A narazila som na modrú zložku. Nechcela som ju otvoriť. Viem, čo je v nej. Volám ju minulosť.
Viem, že by som nemala, ale opäť raz som sa začítala do svojej amatérskej poézie. Do mojej mini 'zbierky', ktorú som vytvorila v roku 2012. Zase som to cítila. Staré city, čo sa vo mne miešali, tak skutočné. Pamätám si, aká som bola vášnivá. Nikto ma vtedy neskrotil, nikto mi nevelil, nikoho som nemilovala a pritom milovala.
Bola som nespútaná...ako more. Bola som nepredvídateľná...ako vietor. Teraz som obsedantná a usadená mladá žena, ktorá nepozná veľa srandy. Pýta si povolenie ešte aj na piercing do nosa. A keď dostane odpoveď nie, skloní hlavu a ďalej sa nepýta. Neviem kedy sa stala z levice poslušná mačka. Ale asi to tak má byť. Asi je toto to povestné dospievanie. Že sa ukľudníme, nerobíme šialené veci. Nepijeme vodku z fľaše a neťaháme vyťahovačky na izbe z fľaše od Kofoly. To bolo pred 4 a pol rokom. Mala som ohnivočervené vlasy, prepichnutú peru a hodnú chvíľu som uvažovala o dredoch. Môj sexuálny apetít nebral konca a lámala som srdcia na dennom poriadku.
Teraz chodím na rehabilitácie, lebo chrbát mi ničí život. Akurát som dopozerala 6. sériu Game of thrones. A sťahujem ďalší seriál. Prísť moje 18-ročné JA, napľuje mi do dváre a vrazí
PS.: Ten nos si prepichnem aj tak.
PPS.: A keď sa neštvem aj bradavku !!!
XOXO Váš vyliečený unavený Vetroplach
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
asi je to prirodzený vývoj alebo čosik
každopádne ten piercing si daj