„Tebe sa tam veľmi nechce ísť, však?”, opýtal sa jej.
„Máš pravdu, braško. Vôbec ma neteší, že budem musieť trčať v tejto horúčave na parkovisku. ”
„Nezabudni, že bude pri tebe Zuzka. ”
„O parkovisko nižšie takže sa ani nebudeme vídať. ”
„Podľa mňa to nie je až také hrozné keď vezmeš do úvahy volne víkendy a aj plat je celkom slušný. ”
„Radšej by som sa s tebou vymenila. Aj ja chcem byť vodičkou kamiónu, ” dodala a šibalsky žmurkla na brata.
„To sa na dievčatá veľmi nehodí, ” smial sa Martin. „Ak budeš plánovať ujsť, daj mi vedieť. ”
„Jasné a keď prídeš domov ešte to schytáš aj za mňa. Však vieš aký je otec. ”
„Buď rada, že nie je taký ako náš strýko. Ten by iba po horách lozil. ”
„A keď nie po kopcoch vždy vymyslí nejakú prácu, ktorou by nás zamestnal, ” povedala Kristínka.
Blížili sa k Zubercu. V diaľke sa vypínali obrysy Roháčov. Dedinka Zuberec ležala ukrytá pod týmito veľhorami, ktoré akoby ju strážili.
„No nie sú nádherné, ” ozval sa Martin. Kedysi chcel byť členom horskej služby, no na výšku ho nevzali. Kristínka fascinovane pozeral na te vysoké kopce, ktoré jej ujo tak obdivoval. Musela pripustiť, že jej prirástli k srdcu.
„Nebude ti chýbať Natália? Spýtal sa Martin. ”
„Jasnéže. Ale sľúbila mi, že ma príde pozrieť. ”
„Je to bláznivá baba, zasmial sa Martin. ”
„Kristínka s nim súhlasila. S Vladom sa našli. ”
„Ako vyzerá? Ešte som ho nikdy nevidel. ”
„Ma dlhé vlasy ako tarzan a v jednom uchu náušnicu. Chcel si dať aj piercing ale Natálii sa ho podaril presvedčiť, že s ním bude vyzerať hrozne. ”
„Keby si ty mala frajera, mohol by ťa teraz viesť on, ” poznamenal Martin.
„Vieš že by som radšej išla s bratom, ” uškrnula sa Kristínka.
Martin odbočil z hlavnej cesty a zamieril na ulicu, kde býval ich ujo. Dom mal až na samom konci. Ujo si to tam pochvaľoval a hovoril, že aspoň mu tam tak často nechodia autá. Do Zuberca sa prisťahoval pred pár rokmi hneď po svadbe. Jeho manželka tu prežila celé detstvo a nevedela si predstaviť, že by jedného dna odišla z dediny, ku ktorej ju pútali priatelia a spomienky. Ujovi sa Zuberec zapáčil najmä preto, že bol obklopený horami. S Jankou, Kristínkinou tetou sa zoznámil netradične v tatranskej prírode na Chate pod rysmi. Janka prišla do Tatier na výlet so svojimi kamarátkami a ani netušila, že tam stretne svojho budúceho manžela. Padli si do oka v jeden slnečný deň, keď Janka sedela unavená po celodennej túre pred chatou na lavičke a popíjala čaj. On robil nosiča a práve niesol ťažký náklad do chaty. Keď išiel okolo nej, pozdravili sa a vymenili si pár slov. Náklad chatár zložil v chate a potom sa vrátil k Janke a prisadol si k nej na lavičku. Odvtedy často chodil do Zuberca až si tam našiel prácu ako Zverovke. A jedného dňa sa vybral s Jankou k Ťatliakovmu jazierku, pri ktorom ju požiadal o ruku.
Prestavali si starý rodičovský domček po Jankiných starých rodičoch a urobili si z neho útulný domov vždy plný smiechu a vzájomného porozumenia. Ujo si veľmi obľúbil Roháče. Chodil do nich čerpať energiu do ďalších dní či len tak sa kochať krásnou prírodou. Vždy keď bol víkend vyrazil do hôr sám alebo s rodinou, ktorú sa mu podarilo horko-ťažko presvedčiť. Nikdy pritom nezabudol na foťák, ktorým zvečňoval krásy Roháčov.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár