Zuzka zamyslene kráčala do cukrárne. Rozmýšľala prečo ju Peťo nepozval osobne ale prostredníctvom Kiky. Niečo sa jej na tom nevidelo. Tušila, že to bude nejaký podfuk.
„Kam sa tak náhliš?,” ozval sa jej za chrbtom známy hlas. Zuzku striaslo. Bol to Miro, Patrikov brat. Vôbec nemala chuť sa s ním rozprávať po tom čo jej urobil. Ešte mal odvahu sa mi ukázať na oči, odporný pes, pomyslela si Zuzka.
„ Nechceš sa previezť? ” spýtal sa ukazujúc na čiernu octaviu na ceste. Zuzka sťažka dýchala. Srdce jej nejako rýchlo búšilo, keď sa pozerala do tej tváre, ktorá jej pripomínala tu hroznú udalosť spred pár mesiacov.
„Daj mi pokoj, ” zvolala. Jej pohľad bol plný nenávisti.
„Ešte som nezabudol... . ”
„Na čo? ” opýtal sa zdesene Patrik svojho brata.
Ten iba mával rukou. „ Ale na nič. ”
Patrik ho zlostne prebodol očami. Zuzka lapala po dychu. Miro po nej vyľakane zazeral. Už od detstva mala astmu a občas ju pochytili také záchvaty, pri ktorých strácala dych.
„Lieky mám v kabelke, ” jachtala celá bledá. Patrik jej ich vytiahol a podal. Zuzka si roztrasenou rukou vzala tabletku.
„Už mu je lepšie, ” povedala, keď ju prehltla. Miro tam iba stál a zmätene po nich pozeral.
„Ale si ma vyľakala, ” zvolal. Stáli pred cukrárňou do ktorej sa práve Zuzka chystala vojsť.
„Ďakujem za pomoc, ” povedala Zuzka. Obaja vošli dnu a Zuzka prebehla očami po miestnosti či tam nesedí Peťo.
„Nevieš kde je Peťo? ” opýtala sa Patrika.
Patrik nepokojne prestupoval z nohy na nohu. „No vieš my s Kikou sme ťa oklamali. Peťo ťa nepozval ale ja, ” odvetil vyhýbajúc sa jej pohľadu.
„Ty? ” spýtala sa prekvapene Zuzka. Patrik sa bál, aby nedostala ďalší záchvat lebo vyzerala bledá ako stena.
„Také nehorázne klamstvo. Čo vám to napadlo? ” zvolala rozčúlene a do očí sa jej tisli slzy.
„Prepáč prosím ja som si myslel, že ... . ”
„Nezaujíma ma čosi si myslel. Je mi to ukradnuté, ” kričala nahnevane Zuzka. Nič si nerobila z toho , že sa na nich upierajú zvedavé pohľady hostí.
„Sklamal si ma Patrik, ” povedala a s plačom vybehla z cukrárne.

Pre slzy, ktoré jej tiekli dolu tvárou ani nevidela kadiaľ kráča. Až keď zastala aby si utrela slzy, zistila, že je pred Peťovým domom. Peťo ju zbadal prichádzať a ponáhľala sa jej naproti. „Zuzka čo sa stalo? Spýtal sa vyľakane a objal ju okolo pliec. Zuzka mu porozprávala o klamstve, ktorá si vymyslela jej sesterka s Patrikom. Oči mala červené od plaču. Určite vyzerám hrozne pomyslela si. Peťo sedel pri nej a držal ju za ruku.
„Zabudni naňho. Je to hnusný sviniar. Nechápem čo ich to napadlo. Určite to on naviedol Kiku. ” Peťo ju hladil po vlasoch farby medi, ktoré sa mu na Zuzke tak páčili.
„Dáš si niečo na jedenie? Mama upiekla ovocný koláč. ”
„Ďakujem ,ale nie som hladná, ” odvetila Zuzka.
V jej očiach Peťo videl pohasnuté iskry. Túžil ju rozveseliť, aby nebola taká smutná. Upierala naňho krásne zafírové oči a Peťo sa potešil, keď v nich postrehol vlnu vďaky. Teraz bol ten správny čas, aby povedal čo cítil a čo už dávno chcel Zuzke povedať. Nevedel sa však rozhodnúť. Srdce mu tĺklo ako dive. Pozrel na Zuzku s tým, že jej to konečne povie. No ona nevidela ten jeho veľavravný pohľad. Už musím ísť, vyhlásila. Peťo bol sklamaný no nedal to však najavo.

 Vymyslený príbeh
Komentuj
Napíš svoj komentár