„Prečo sa toľko na mňa hneváš?” spýtala sa jej. Zuzka ju však ignorovala akoby to ani jej nehovorila. Vtom Kike zazvonil mobil a odpútal ju od myšlienok na Zuzku.
„Prosím tu je Kika, ” povedala netušiac kto jej volá pretože číslo nemala v zozname. Počula rozčúlený hlas Natálkinej mamy.
„Ako to že si nešla s Nasťou do čiech? ”
„Ja som v Zuberci u uja, ” jachtala Kika.
„Ako to? Moja dcéra mi vravela, že ideš s ňou. Ešte že som sa spýtala tvojich rodičov a oni mi povedali, že si odcestovala k ujovi na prázdniny. Nevieš s kým tam teda išla? ”
„Ja fakt neviem, ”zaklamala Kika.
„Hádam nie s tým Vladom, zdesila sa. Ja asi zavolám políciu. Musela ti povedať s kým ide, veď ste najlepšie kamarátky. ”
„Áno to sme ale to neznamená , že mi bude všetko hovoriť. ”
„Ja to asi neprežijem čo ak jej ten .. ten niktoš niečo urobí. ”
„Upokojte sa Natálka je rozumná, ona si dá pozor. ”
„Rozumná? O tom pochybujem. Je to sprosté naivné decko. Nemá v hlave ani štipku rozumu. Kika bola prekvapená. Ako môže niečo také povedať o vlastnej dcére, ktorú vychovala. Teraz už chápala, prečo chce Nasťa odísť k babke. Natálka by si zaslúžila lepších rodičov, pomyslela si.
„Prosím dohovor mojej dcére. Nech si vyberie my alebo ten pes. ” Kika to celé počúvala takmer bez dychu, keď Natálkina mama položila.
Okamžite zavolala svojej kamoške do čiech. „Ahoj, Nasti.
„čav, Kika dlho som nepočula tvoj hlas. Ako sa máš? ”
„Hrozne ani sa nepýtaj. Práve mi volala tvoja mama. Zistila, že si nešla so mnou na brigádu. ”
„Ako na to prišla? ”
„Dozvedela sa to od mojich rodičov.
„No super. Keď sa vrátim už ma nikde nepustia. Čaká ma celý mesiac domáceho väzenia, vzdychla si Nasťa. „ Radej sa presťahujem k babke čím skôr. ”
„A príď aj cez víkend niekedy k nám. Ujo ti určite dovolí u nás prespať. ”
Počula Natálkin nadšený hlas. „ Naozaj? To by bolo skvelé. Nevieš si predstaviť ako sa teším. Tvoj ujo je zlatý. Pozdrav ho odo mňa. A posielam, ti tisíc bozkov. Ešteže ťa mám si poklad.
Práve tieto slová potrebovala počuť po tých bezútešných dňoch keď si myslela že všetko robí zle. Aspoň Nasti na nej záleží. V očiach sa jej zaleskli slzy.
„Ináč minulý týždeň som videla Ivana. Bol nejaký pochudnutý. Asi ho niečo trápi. ”
„Nechcem o ňom hovoriť. To je už uzavretá kapitola. ”
„Nevedela som že má takú chorú mamu. ”
Kika si spomenula na Ivanovu mamu, ktorú raz s ním bola pozrieť. Pred sebou videla jej tvár, dve malé tmavohnedé oči, ústa pevne zovreté akoby sa bála ich otvoriť. Ten chladný pohľad jej dodnes utkvel v pamäti. Ležala po uši prikrytá perinou a uprene ju sledovala. Pritom ani nežmurkla okom. To všetko sa jej vybavilo pred očami, keď si predstavila tú drobnú útlu ženu, odkázanú na pomoc druhých. Už tri roky bola pripútaná na lôžko po havárii, ktorá
navždy zmenila jej život. Vtedy prišiel o život aj jej milovaný muž a ona jeho stratu ťažko niesla. Kike jej prišlo ľúto. Možno že pre ňu sa tak Ivan trápi, pomyslela si.
Po týždni mlčanlivého ticha a ignorovania zrazu Zuzka prehovorila a odpustila Kike jej klamstvo.
„Odpúšťam len tebe nie Patrikovi, ” povedala rozhodne.
Svet bol opäť krásny. Kika sa so Zuzkou korčuľovali po uliciach dlho do večera. Cez víkendy ich ujo ako obyčajne vodil na túry do Roháčov. Teraz sa už Zuzka na ne tešila, lebo Patrik sa neodvážil ísť s nimi. Len čo ho Zuzka zbadala niekde na ulici, ihneď odbočila aby sa mu vyhla. Leto bolo teplé a slnečné. Presne také aké si ho Kika vždy želala.
Jednu nedeľu sa im podarilo presvedčiť uja, aby išiel s nimi na kúpalisko do Bešenovej. Ten sa zdráhal porušiť svoje zásady, že len horách sa dá relaxovať. Napokon súhlasil ale len preto aby im urobil radosť a mohol sa pohoršovať na preplnených bazénoch. Marek vedel, že bude musieť znášať jeho prednášky o tom, aké druhy infekčných chorôb si odtiaľ môžu odniesť.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár