„Ja ti nič nerobím. To ťa ani pohladiť nemôžem? ”
„Nie!,” zvrieskla Zuzka.
„Nekrič tak ešte ťa niekto začuje. ”
„No a? Mne je to jedno. Nech to počujú. ”
Miro sa zasmial. „ Prečo si taká? ”
„Vypadni ty hnusná sviňa! ” Chod preč, kričala Zuzka.
„Čo sa tu robí?, ” zvolal Marek, ktorý sa pri nich objavil.
„Volala som Zuzku, aby išla k nám a ona sa na mňa rozkričala. ”
Patrik nechápal prečo je Zuzka taká vystrašená ako v ten deň, keď stretli Mira pred cukrárňou. Niečo na tom nebolo v poriadku. Tí dvaja majú medzi sebou nejaké tajomstvo a to ho znepokojovalo. Čo len pred ním skrývajú? Keď sa k nim pripojila Kika s Marekom ,Patrik radšej zahnal nepríjemné myšlienky, ktoré sa mu preháňali hlavou. Ale prečo sa potom Zuzka tvárila tak vyľakane akoby jej Miro chcel ublížiť? Pozrel sa na Zuzku a tá sa na neho usmiala. Jeho obavy sa hneď rozplynuli. Objal ju okolo pliec a pobozkal na ústa.
„ Milujem ťa, Zuzka, ” zašepkal. Videl ako sa jej v očiach zaleskli slzy. O chvíľu prišiel aj Miro so šampanským.
„ A teraz si pripime na nášho oslávenca, ” zvolal Marek a otvoril šampanské. Všetci si začali štrngať pohármi. Zuzka sa snažila ignorovať Mirov prenikavý pohľad. Obrátila sa mu chrbtom, aby mu nevidela do tváre.
„Kika, Kika! ” Rozliehalo sa záhradou. Spoza davu sa vynoril zadychčaný Lukáš. Marek sa zľakol. „ Stalo sa niečo? ”
„ Nie. Je tu Ivan a hľadá Kiku, ” povedal dôležito. Kika sa nezmohla ani na slovo. Tá správa jej takmer vyrazila dych.
„Povedz mu, že nemám záujem sa s ním stretnúť. ” Lukáš ostal zarazene stáť.
„Ale on na teba čaká pred bránou a v rukách drží nádhernú kyticu ruží, ” rozplýval sa Lukáš.
„To mi je fuk. Len mu to odkáž. ” Lukáš iba pokrčil plecami a pobral sa pomedzi dav smerom k bráne.
„Prečo si nešla? ” nechápal Patrik.
„Už som s ním skončila. Je to dávno uzavretá kapitola. ”
„Aha on sem ide, ” zvolal Marek. Kika sa prestrašene otočila. Videla Ivana ako sa v sprievode s Lukášom k nim približuje.
„Keby niečo ja tu nie som, povedala a rýchlo sa vytratila. Srdce jej bilo ako šialené. Musí sa niekde skryť. ”
„Héj Kika, počkaj, ” jačal Lukáš. Kika sa tlačila pomedzi skupinky ľudí čo najdalej z dosahu Ivana. Už nenaletí tým jeho sladkým rečičkám. Ju nebude ťahať za nos.
„Pred chvíľou tu bola! Neviem kam mohla tak rýchlo zmiznúť. Tu stála, ” ukazoval Lukáš na miesto vedľa Mareka. „Ktorým smerom išla?, ” opýtal sa Zuzky.
Netuším.
„Ty to vieš. Veď povedz, ” naliehal Lukáš.
Zuzka zadržiavala smiech. „ Asi tým, ” ukázala opačný smer ako sa vybrala Kika.
„Díky. Určite šla opačne. Ty by si Kiku neprezradila, ” zaškeril sa Lukáš
„Musíme ju nájsť, ” ťahal Ivan Lukáša za tričko. Ten sa ním nechal poslušne viesť.
„Tam je, ” vykríkol Lukáš a prstom mieril na bežiacu Kiku. Zbadali ju podľa výrazného fialového trička, od ktorého sa odrážalo svetlo lámp.
„Nesmie nám uniknúť, ” zvolal Ivan. Teraz sa musíme rozdeliť, lebo inak ju nechytíme. Ja pôjdem spredu a ty Kiku odlákaš do domu. Lukáš sa odtrhol od Ivana a zamieril ku Kike.
„Počkaj, Kika., ” volal na ňu. Kika sa neochotne otočila a keď nevidela v jeho blízkosti Ivana, zastala a spýtavo naňho pozrela.
„Čo chceš, Lukáš? ”
„Ja len či nejdeš so mnou dovnútra. Som hladný a rád by som si niečo zajedol. Patrikova mama že vraj upiekla perfektné koláče. ”
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
nela02
7. 1.januára 2009 18:23
:-
Napíš svoj komentár