V lete bol Zuberec plný turistov. Sused vedľa neho sa sťažoval , že si pre nával turistov nemôže dovoliť ani dovolenku. Ujo mu navrhoval, aby si trocha oddýchol, že on sa o nich postará. A tak zvyčajne na dva týždne zveril ujovi nejakých ľahkovážnych a nedbanlivých turistov, ktorí ho znervózňovali svojou ustavičnou nespokojnosťou a vysokými nárokmi. Preto bol nesmierne rád, keď sa sused vrátil a on predstieral, aby suseda potešil, že mu turisti nerobil žiadne starosti. Potom vždy sľuboval, že sa už na ďalší rok nedá nahovoriť a za žiadnu cenu sa nebude starať o nejakých uhundraných Poliakov. Všetci však vedeli, že napokon aj tak podľahne, keď uvidí susedovu zničenú tvár a uľútosti sa mu ho. Sused o ňom hovorieval, že je to dobrák do špiku kostí a vždy ospevoval jeho ochotu mu pomôcť. Ujo sa zapýril ako paprika a tvrdil, že to už preháňa. Svojho suseda mal rád ako vlastného brata.

Martin zastavil auto pred dvojposchodovým domom natretým na slabozeleno. Len čo vystúpili z auta, začuli hukot kosačky. Kristínka sa v duchu usmiala. Ujo ani na chvíľu nevydrží bez roboty. Otvorila si bránu a pobrala sa do záhrady, kde ujo kosil. Ten bol taký zaujatá prácou, že si ju ani nevšimol.

„Ahoj, strýčko,” zvolal hlasno Martin ,aby prekričal hukot motora.

Ujo sa prekvapene obzrel a keď zbadal svojho synovca s neterou, vysmiaty vypol kosačku.

„Aký som rád, že vás vidím,” povedal a vybozkával ich. Bol vo svojej nálade. Neznášal dážď, lebo vtedy nemohol chodiť do hôr. Keď pršalo jeho nálada klesla pod bod mrazu, no len čo sa vyjasnilo bol veselý a vtipkoval.

„Poďte sa najesť, určite ste cestou vyhladli. Janka urobila buchty na pare. ”
„Dúfam, že aj ty tu ostaneš, ” povedal pozrúc na Martina.
Ten pokrútil hlavou. „Nemôžem v pondelok idem do Nemecka. ”
Ujo pohoršene nadvihol obočie. „Ach ten tvoj kamión. Chcel som, aby bol z teba záchranár. Ani môj syn sa nevydal v mojich šlapajach. Asi som mu nebol dostatočným vzorom. ”
„Jasné že bol. Veď kto ho vodil každý víkend do Tatier, ”odporovala mu Kika.
„Asi ho hory až tak nezaujímali ako mňa.” dodal ujo.

Vyšli po schodoch do kuchyne, kde na nich už netrpezlivo čakala teta.
„Poďte jesť. Akosi ste sa tam zdržali. ”
„A čo musíme chodiť presne, ” odvrkol ujo a uškrnul sa popod nos.
„Áno, lebo vám vychladnú buchty, ” povedala teta a vrhla na uja nazlostený pohľad.
„Však sa nehnevaj moja, ” odvetil a objal ju okolo pása. Teta sa od neho odtiahla.
„Mam špinavú zásteru, ” čo nevidíš.

Z detskej k nim pribehol Lukáš, Kristínkin mladší bratranec.
„Ahoj sesterka, ” zvolal a hodil sa jej okolo krku. Keď si tu ty, aspoň sa tak nehádam so sestrou.
„A kde je Zuzka a Marek?, ” opýtala sa ho zvedavo.
„Zuzka je s tou Zdenkou a vozia jej malého brata po dedine. ”
„A Marek? ”
„Ten je tuším s Patrikom na rybách. ”

Vtom dnu vtrhla ako víchor zadychčaná Zuzka
„Ty ale vyzeráš, ” zvolal Lukáš pobavene. „Hádam si nevidela Patrika, ” doberal si ju.
Zuzka ho ignorovala. „ Ahojte, ” pozdravila Martina a Kiku, korí sedeli pri stole napchávali sa buchtami. Ujo sa pobral do záhrady dokosiť trávnik. Prisadla si k nim tvária sa, že bratove poznámky sa jej netýkajú. Mama jej naložila na tanier buchty poliate čokoládou, Lukáš ju s úškrnom sledoval. O chvíľu prišiel aj Marek z rýb.

„Chytil si niečo?, ” spýtala sa ho mama.
„Áno, jedného veľkého kapra. ”
„Zajtra si ho môžeme dať na obed, ” navrhla mama.
Martin sa už zberal na odchod. „Ty už ideš?, ” spýtal sa ho Marek.
„No mal by som. Treba sa mi prichystať na cestu. Pobaliť a tak, ” povedal Martin.
Teta ho chcela zadržať.
„Počkaj. Hádam nepôjdeš s prázdnymi rukami, ”ozvala sa a vytiahla z kredenca pre Martina nejaké sladkosti a ryby v konzerve. „To máš na cestu, ” poznamenala. Lukáš sa na neho zavesil tak, že ho nemohol dať dole. Svojho staršieho bratranca mal rád, pretože sa vždy k nemu správal ako k dospelému nie ako jeho sestra.

 Vymyslený príbeh
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár