„Dobrý deň. Je doma Peťo? ”
„Áno je. Počkaj chvíľku, hneď ho zavolám, ” povedala a privrela dvere. Patrik nervózne prešľapoval na mieste a premýšľal ako vytiahne z Peťa čo natáral Zuzke. Bol si istý, že to nebude chcieť hneď povedať.
„Ahoj, čo ty tu? ” spýtal sa prekvapene Peťo, keď sa objavil pri dverách. Patrik sa mu pozrel nahnevane do očí. Peťa jeho pohľad vystrašil až mu z neho naskočili zimomriavky.
„Čo za klamstvo si povedal o mne Zuzke? ”
„Ja? ”
„Áno ty a nerob sa že o ničom nevieš. ”
„Nebudem ti hovoriť o čom sme sa rozprávali. To je moja vec, ” odsekol mu Peťo.
„Budeš musieť, pohrozil mu Patrik. Výraz jeho tváre neveštil nič dobré. ”
„Ty sa mi vyhrážaš... ? ”
„Tak čo si jej to povedal? ”prerušil ho Patrik.
„O tebe som jej nič nepovedal, rozprávali sme sa iba o Kike. ”
„Naozaj? ” Patrikovi sa v očiach nebezpečne blýskalo. „ Klameš! ”
„Nie, neklamem, ” ohradil sa Peťo.
Patrik už s ním strácal trpezlivosť. „ Viem o čo ti ide. Chceš Zuzku ale ona nikdy nebude tvoja. Nemiluje ťa tak to láskavo pochop. ” Len čo to dopovedal, zvrtol sa na odchod. Peťo tam iba stál a zmätene pozeral ako Patrik nasadá na bicykel. Odkiaľ to vie? prebleslo mu mysľou. Vtom zazrel ako po ulici ide Zdenka a pred sebou tlačí kočík s malým. Keď ho zbadala, veselo mu zamávala. „Ahoj, Peťo. Nejdeš na zmrzlinu? ”
Peťo si zamyslene hrýzol spodnú peru. Vôbec nepočul, že mu niečo hovorí.
„Héééj Peťo, ” zvolala Zdenka ešte raz, no potom to vzdala.
Zuzka sa prechádzala v záhrade, keď začula ako niekto zabuchol bránku. Myslela si, že je to už Peťo tak vstala a išla mu oproti. Na chodníku však stretla Zdenku aj s malým.
„Ahoj, Zdeni, ” pozdravila ju. Hneď vedela, že niečo nie je v poriadku. Výraz Zdenkinej tváre tomu nasvedčoval.
„Videla som Peťa a on sa mi ani nepozdravil, ” povedala svojej kamarátke s plačom. Asi zistil, že to ja som mu písala tie zaľúbené básne. ”
„Dnes idem s Peťom na piknik čo keby si išla s nami? ”
„Neblázni. Keby ma pozval osobne ale takto sa nebudem nasilu tískať. ”
„Ako chceš, pokrčila Zuzka plecami. „Neboj raz stretneš toho svojho vysnívaného princa. ”
„Nie ten princ je iba Peťo, ” odporovala Zdenka. „ Normálne závidím Kike toho jej Ivana. ” „Prečo ja nemám také šťastie? ”
„Nie si sama. Mňa Patrik vymenil za inú.
„Naozaj? ”
„Áno, vzdychla si Zuzka. Neprešiel deň, aby naňho neprestala myslieť. Slzy jej tiekli dolu tvárou, keď si prezerala ich spoločné fotky z Roháčov. Prečo nemôže mať chalana, ktorý ju bude mať rád? Prečo sa to vždy všetko tak skomplikuje?
„To je mi ľúto, ” povedala Zdenka, no Zuzka ju nevnímala. Pred sebou videla Patrika ako na ňu pozerá belasomodrými očami. Nie nechcela veriť tomu, že má inú. Srdce jej krvácalo a bolesť ju celú zaplavila ako hučiaci príval vody padajúci na kamene.
Peťo rozložil deku na trávu a začal vybaľovať jedlo. Zuzka ho zboku sledovala a premýšľala prečo ignoruje jej najlepšiu kamarátku. Že by bol do nej zaľúbený? Ale to snáď nie. Však vie, že milujem Patrika. Peťo otvoril balíček keksov a ponúkol nimi Zuzku. Potom sa obaja zvalili na deku. Chvíľu tak nehybne ležali a pozorovali bežiace oblaky na oblohe. Zrazu Peťo pošteklil Zuzku na bruchu. Tá si radšej sadla, aby mu mohla lepšie čeliť. Peťo vedel, že teraz to Zuzke musí povedať. Bola na to ideálna chvíľa. Na jej prekvapenie ju silno chytil a vášnivo ju bozkával. Zuzka sa od neho odtiahla. „Prestaň.” Peťova reakcia ju úplne vyviedla z miery.
„Prepáč ... ale ja ťa milujem Zuzka, ” povedal a hľadel do jej hnedých očí, no Zuzka tam nevidela to čo v Patrikovom pohľade.
„Ale ja tebe nie, ľúbim iba Patrika, ” odvetila Zuzka.
„Ešte stále aj po tom čo ťa podviedol? ”
Zuzka už všetkému chápala. „Ty si mi vtedy klamal. Chcel si nás od seba oddeliť! ” Vyskočila z trávy a s plačom sa rozbehla dolu lúkou. Peťo tam stál ako skamenený a len nechápavo pozeral ako sa mu stráca z dohľadu. Zuzka mu to len tak ľahko neodpustí. Zašiel priďaleko. Napokon sa pohol a začal baliť nenačaté jedlo do batoha.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár