-Peťo nás chcel rozdeliť, hovorila vzlykajúc.
-Áno viem. Lukáš mi to povedal.
-Lukáš a ako to vedel? spýtala sa prekvapene Zuzka. Pokiaľ sa pamätala ona mu nič nehovorila.
- Ukradol ti denník, keď si odišla s Peťom, uškrnul sa Patrik.
-Veď som mala zamknutú skrinku, nechápala Zuzka.
- No to hej. Lenže Lukášovi sa napokon podarilo nájsť kľúčik a v denníku sme prečítali všetko, čo sme potrebovali vedieť.
- Nebolo to od vás pekné ,že ste mi čítali denník.
-Ja viem no ako som mal zistiť čo ti natáral ten klamár.
-A čo si sa na to nespýtal Kiky?
-Tej? Veď nikdy nebola doma. Stále je kdesi s tým jej Ivanom.
-Odteraz ťa budem lepšie strážiť, aby si mi zase nenaletela dajakému klamárovi.
-Toho sa už nemusíš báť, odvetila Zuzka.
Ruka v ruke sa vracali po lúke domov. Kika s Ivanom práve sedeli v záhrade, keď ich zbadali prichádzať.
-Zajtra ideme na priehradu, povedala im nadšene Kika.
-Čo? Aj ujo ide s nami? spýtala sa Zuzka.
-Áno aj ten.
- Treba osláviť tie vaše lásky, zakričal na nich ujo z garáže.
-Oci, ty si na streche?
-Správne. Opaľujem sa tu. Kika nedalo a vyliezla za ním po rebríku.
-Ako dlho si tu?
-Asi hodinu. Prečo?
-Ty si počul o čom sme sa rozprávali s Ivanom?
-No niečo som začul, uškrnul sa ujo.
-To sa nepatrí, pohoršovala sa Kika.
-Aspoň som sa dozvedel čo si o mne myslí moja drahá neter. Spokojne sa usmieval.
Kika sa snažila rozpamätať o čom všetko sa rozprávali, no usúdila, že to nebolo nič vážne. Hovorila iba o tom ako ich ujo núti chodiť na túry a ako neznáša kúpaliska. Nazvala ho bláznom do hôr, ale to sa akiste ujovi páči, keď ho tak volajú.
Ujov kamarát im požičal luxusnú jachtu, na ktorej teraz plávali po pokojnej hladine Oravskej priehrady. Slnečné lúče sa trblietali na vode a všetci sa tešili z pekného dna.
- Idem po víno, povedal zrazu Lukáš.
-Stoj kto ti to dovolil, zreval naňho ujo a zatváril sa hrozivo. Lukáš si sklamane sadol.
-Viete koho som dnes ráno videl? obrátil sa ujo k ostatným.
-Nie. Koho? spýtala sa Kika.
-Peťa a Zdenku. No kto by to bol povedal! A predstavte si spolu vozili toho jej malého ako nejakí mladomanželia. Lukáš vybuchol smiechom.
- A ja som sa včera udobrila s rodičmi, ozvala sa Natálka.- Konečne prijali Vladka.
-Môžem už ísť po to víno?
-Jasné. Bež.
O chvíľu všetci popíjali lahodné červené víno.- Na lásku našich zaľúbencov, zvolal ujo a začalo štrnganie pohármi. Lukáš vypil iba malý štamprlík. Viac mu ujo nechcel dovoliť, no on si aj tak potajme nalial.- Lukáš daj sem ten pohár, skríkol ujo, keď ho prichytil pri čine.
- Ale oci... len trochu, prosil Lukáš.
- Ja ti dám. Máš len pätnásť.
Patrik so Zuzkou sa vytratili na druhý koniec lode, aby boli osamote. Lukáš sa stále okolo nich obšmietal a im to už začalo liezť na nervy. Opierali sa o palubu a sledovali čajky krúžiace vo vzduchu. Patrik objal Zuzku okolo pliec a odhrnul jej z čela zatúlaný pramienok vlasov. Zuzka zdvihla zrak a pozrela sa do jeho jasnomodrých očí, farby letnej oblohy. Videla v nich lásku, ktorá ju unášala na svojich krehkých krídlach. Privrela oči, lebo mala pocit, že sníva. Ten, ktorého miloval ju držal v náručí a hladil po vlasoch.
THE END
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
kosmiklove
8. 2.febuára 2009 00:10
to uz je koniec ? mam to rozcitane a je to celkom fajn
Napíš svoj komentár