„Oci nechaj už Kiku. Dosť ju mučia učitelia v škole,” ozval sa Marek. Kika naňho vďačne pozrela. „Ale toto by mal vedieť každý turista, ” nedal sa ujo. Až k Tatliakovej chate sa hádali o tom, čo je dôležité pre študenta. Marek radšej ušiel s Patrikom do bufetu, lebo ujo by ho ďalej presviedčal, že má pravdu.
„Nejdeš sa prejsť?” navrhla Zuzka. Kika prikývla a obe sa pobrali k malému jazierku kúpajúcemu sa v záplave slnečných lúčov. Zuzka si sadla na breh a do rúk vzala malý okrúhly kamienok. „ Vieš , čo som si všimla počas dnešnej túry?, ” opýtala sa jej Kika.
„Nie čo také? ”
„Že Patrik je do teba celý zbláznený. Stále po tebe pozeral. Mala si vidieť ten jeho pohľad plný nehy. ”
Zuzka sa začudovane otočila ku Kike. „Ja som si myslela, že ma berie ako kamarátku. ” Kika zavrtela hlavou. „ Ešte ti nič nenavrhol?
„Nie veľmi sme sa spolu nerozprávali, ” odvetila Zuzka.
„Určite ťa v najbližších dňoch niekam ozve. Som si tým istá. ”
„Ako si môžeš byť taká istá? ” spýtala sa Zuzka a hodila kameň do vody.
„Stále sa okolo teba vrtel, čo si si nevšimla.”
„To hej, ale ak by ma chcel niekde pozvať asi by som nešla. ”
„Prečo? Je to celkom milý chalan, ” nechápala Kika.
„Máš pravdu, no nemôžem s ním chodiť. ”
„Kika prekvapene nadvihla obočie„ Máš rada niekoho iného? ”
„Nie milujem len Patrika. ”
„Tak prečo potom s ním nechceš chodiť? ”
„Lebo som zistila... ”
„Dievčatá poďte sa napiť, ” volal ich Patrik mávajúc fľašou koly. Kika nechápala, čo tým Zuzka chcela povedať.
„Mám vám naliať?, ” spýtal sa Patrik.
„Jasné, ” prikývla Kika. Ujo sa nestihol čudovať, keď v ich hrdlách zmizol tretí pohár koly.
„To ste také smädné?, ” spýtal sa udivene. Ujo dával prednosť prírodným prameňom, ktorým sa podľa neho nevyrovnala žiadna sladená voda. Keď všetci zahasili svoj veľký smäd, ujo vstal s ruksakom na chrbte. Ostatným sa ešte nechcelo ísť.
„No čo je? Chcete tu ostať do rána? ”
Zuzka chrúmala keksy od Patrika, ktorými zásoboval obe dievčatá.
„Dobre musím vás ešte odfotiť, ” zvolal. Marek otvoril ústa na protest, no bolo už neskoro. Foťák ho zachytil celého špinavého od čokolády. Strýko pri pohľade na fotku vybuchol smiechom. „ Ty ale vyzeráš,” smial sa na plné hrdlo. Keď do ukázal, ostatným rozosmiali sa spolu s ním. Iba Marek sa nesmial, no napokon aj on podľahol ich nákazlivému smiechu.
Kristínka sa prebudila do slnečného júlového rána. Marek sa ponúkol, že dievčatá odvezie na Zverovku. Usalašili sa na zadnom sedadle a celou cestou si Mareka doberali.
„Mal by si si nájsť frajerku, lebo ináč skončíš ako náš sused, ”smiali sa mu.
„To hovoria. To hovoria tie pravé. Však ani vy nikoho nemáte. ”
Zuzka tajnostkársky žmurkla na Kiku. „A ako to môžeš vedieť? A čo ak sa s niekým tajne stretávame? ”
„Takže tajné stretká. To sa na vás nehodí, ” poznamenal s úškrnom Marek.
„Prečo si nehľadáš nevestu, ” spýtala sa ho so smiechom Kika.
„Naozaj už je načase, ” prisvedčila Zuzka
„V dvadsiatke? Vám šibe či čo? Ja si chcem ešte užiť slobodu, cestovať po svete a tak. ”
„Na to budeš mať dosť času na dôchodku?, ” smiala sa Kika.
„Tak a sme tu, ” zvolal uľahčene Marek. Bol rád, že ho konečne prestanú podpichovať.
„Ak budete také protivné poobede po vás neprídem, ” vyhrážal sa im.
„Poradíme si aj bez teba, ” odvetila Zuzka.
„Alebo radšej pošlem Patrika. Ten by vás určite rád odviezol, ” povedal pozrúc na sestru.
„Opováž sa braček, ” odsekla mu Zuzka nahnevane. Marek s úsmevom nastúpil do auta. Kika sa s povzdychom pobrala na horné parkovisko, vzdialené dvadsať minút cesty od dolného, kde bola Zuzka. Sedela v malej búdke a čakala na turistov. O chvíľu už začali prichádzať prvé autá. Zvyčajne nebývala nezdvorilá k turistom, iba ak nechceli zaplatiť. Z tmavomodrej octavie sa vyklonil sympatický brunet s hnedými očami. Kika skoro od prekvapenia stratila reč. Bol to Ivan. Zmätene na ňu pozeral, preto sa rýchlo spamätala a vypýtala si parkovné. Bolo to len pre pár mesiacmi, čo jej povedal, že ju už neľúbi. Kvôli nemu prestala veriť na lásku.
„Čo ty tu robíš? ” opýtala sa prekvapene. Ešte nedávno boli taká šťastná dvojica. Milovala tie jeho nádherné kávovohnedé oči, v ktorých sa zračil obdiv a láska k nej. A keď sa vracala v spomienkach dozadu akoby sa znovu cítila tú bolesť, ktorú jej spôsobil.
„Prišiel som na túru, ” odvetil nespúšťajúc z nej zrak. Kika bojovala s jeho pohľadom rozhodnutá, že ona prvá neodvráti zrak
„Viem, že som ti predtým veľmi ublížil. Je mi to ľúto, Kristínka, ” povedal.
Nevraživo naňho pozrela. „ Nemusíš sa ospravedlňovať. ”
„O koľkej končíš? ” Spýtal sa.
„Asi o tretej. Potom idem na obed do chaty. ”
„A máš poobede čas.? Potrebujem sa s tebou rozprávať. ”
„Nie. Daj mi láskavo pokoj. ” Kristínka mu mala chuť vylepiť také za ucho, na aké by nezabudol do konca života. Dobre, že odišiel, lebo inak by to naozaj urobila.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár