Zuzka ležala so svojou sesternicou na deke v záhrade a opaľovala sa. Kristínka jej rozprávala o tom ako stretla svojho bývalého priateľa.
„Nechcem ho už viac vidieť,” povedala Kika.
„Neboj sa nájdeš si niekoho, kto ťa bude skutočne ľúbiť. ”
Vtom začuli ako v dvore zavrčala motorka.
„To bude istotne Natálka, ” zvolala nadšene Kika. Hneď im bežala oproti až sa Zuzka nestačila čudovať jej náhlej premene. Natálka mala akési smutné oči.
„Nasťa, stalo sa niečo.” spýtala sa znepokojene. Vlado, Natálkin priateľ je pomohol z motorky.
„ Zase som sa pohádala s rodičmi, ” vyhŕkla a tvár sa jej zaliala slzami. ” Nastine hádky s rodičmi nebývali veľmi príjemné. Jej mamu zvyčajne pochytil hysterický záchvat a potom vykrikovala svojej dcére také ostré slová, ktoré vzápätí hneď oľutovala. Aj otec držal s mamou a svojimi výbuchmi zlosti sa podobal na rozzúreného leva.
„Už ma nebaví počúvať to ich ustavičné Vlado ťa chce iba dostať do postele. Dávaj si na neho pozor veď nemá ani maturitu. Vôbec ho nepoznajú. Súdia ho iba podľa toho, že jazdí na motorke. Od septembra sa sťahujem k babke, ” vyhlásila rozhodne.

Natálka si s babkou rozumela lepšie ako s rodičmi. Často sa k nej chodila vyžalovať keď sa s nimi pohádala. Ona jediná z rodiny mala pre ňu pochopenie. U nej našla vždy láskavé slová, povzbudenie a dôveru. Bola otcovou mamou tak vedela aký vie byť jej otec, keď sa nahnevá. Už za mladosti býval hrozne tvrdohlavý. Babka trpezlivo znášala jeho nálady, ktoré menil ako ponožky. Myslela si, že sa s takou povahou ani neožení. No na jej prekvapenie jej jedného dna oznámil, že sa bude ženiť. Babka takmer odpadla od údivu, keď to počula. Jej syn, ktorý doma od zlosti rozbíjal poháre, si našiel dievča.

Kika na nu vyvalila oči. „K babke? A čo ked s tým tvoji rodičia nebudú súhlasiť? ”
„Tak jednoducho utečiem, ” povedala rozhodne Natálka.
„Vieš čo tak sa skús s nimi porozprávať. ”
Natália pokrútila hlavou. „To sa nedá. Vždy budú trvať na svojom. ” Kika veru nezávidela svojej kamarátke jej rodičov. Keby ona mala takých už by asi dávno utiekla z domu.
„Na budúci týždeň ideme s Vladkom na brigádu, ” zvolala natešene.
„A kam? ” Kika bola prekvapená.
„Do čiech na tri týždeň budeme pracovať v hypermarkete. ”
„Rodičia ťa pustia?, ”vyzvedala sa Kika.
„Jasné ale iba s kamarátkou. Oklamala som ich, že ideš so mnou. ”
„Ja? Preskočilo ti? A čo keď mi budú volať?, ” obávala sa Kika.
„Tak im povieš, že si so mnou na brigáde. Neprezraď ma prosím, lebo inak ma budú držať ako zajatca celé prázdniny. ”
„Dobre hádam na to neprídu, ” utešovala ju Kika.
„A nezabudni mi volať nie že sa na mňa vykašleš. ”
Kika sa usmiala. „Každý deň ti napíšem smsky a občas ti aj zavolám ak neminiem celý kredit.
Vlado ich pobavene počúval. „ Keby sa ti minul, rád ti ho dobijem. ”
„Nie to nemusíš, ” namietla Kika.
„Mne si ešte nikdy nedobil kredit, ” vyčítala mu Natálka.
„Lebo si vždy odmietla, ” zlatko.
„Ale teraz na tom nástojím, ” zvolala nahnevane. Všetci vybuchli smiechom, ktorí bolo počuť až na ulicu.
Kristínka poznala Natálku od základnej. Bývali na tom istom sídlisku iba o jednu bytovku ďalej. Keď k nim Kika prišla neskoro večer jej mama ani nezavolala Natálku a vyhnala ju s tým, že jej dcéra spí aj keď to nebola pravda. Natálku nepúšťali ani na diskotéky, kde podľa jej rodičov chodili iba kriminálnici a šľapky. Zakazovali jej chodiť s Vladom. Pokladali ho za typ chalana, ktorý keď dosiahne svoje, odhodí svoju obeť ako nejakú handru. Nasťu unavovali večné hádky s jej rodičmi. Márne sa ich pokúšala presvedčiť, že Vladovi na nej skutočne záleží. Jej mama v mladosti stretla muža, ktorý ju chcel iba zneužiť, a preto sa tak bála o svoju dcéru. Potom dlho trvalo, kým napokon uverila Natálkinmu otcovi, že to s ňou myslí vážne.
Natálka sa zdvihla z deky. „ Tak my už pôjdeme, ” zvolala a vystískala svoju najlepšiu kamarátku.
„Nech sa vám darí v tých Čechách, ” povedala, keď ich odprevádzala.
„Ďakujeme, ” vyhŕkla Nasťa takmer jednohlasne s Vladom.
„A jazdite pomaly na motorke, ” napomínala ich.
Vlado sa uškrnul. „ Žiadna stovka, ” odvetil a objal Kiku.

 Vymyslený príbeh
Komentuj
Napíš svoj komentár