„To áno ale my ideme na celodennú túru. Neprišli sme sa tu zašívať, ” rozhorčoval sa ujo. Keď zbadal, že sa teta ponáhľa za nimi, nepovedal až ani slovo. Iba ju chytil za ruku ako za mladosti a ostatní vykročili spolu s nimi. Zuzka s Kristínkou išli ako posledné a cestou sa rozprávali. Občas zastávali lebo nechceli aby načúval niekto z rodiny ich dôverným rozhovorom. Marek kráčal s Patrikom a Lukášom na čele výpravy.
„Pohnite si vy dve, ” zakričal za nimi ujo. Práve zastali na Adamculi, aby počkali na Kiku so Zuzkou. „ Takýmto slimačím tempom tam nezájdeme, ” hneval sa ujo. „Musíte ísť rýchlejšie, dobre? ” Zuzka prikývla hlavou. Vedela, že protirečiť ocovi by bolo rovnaké ako hádzať hrach o stenu. Pokračovali ďalej v ceste po asfaltke. Kika a Zuzka sa stále držali trochu bokom. Zuzke to vyhovovalo, aspoň nebola v tesnej blízkosti Patrika.
„Poďte k nám, ” dievčatá, navrhol Zuzkin brat, ktorého napadlo, že ich bude zabávať svojimi vtipmi. Zuzka sa musela podrobiť hoci najradšej by sa schovala niekam do myšacej diery. Chlapci ich obstáli z obidvoch strán. Kristínka sa ocitla pri Marekovi a Zuzka hoci sa jej to vôbec nepáčilo išla vedľa Patrika. Počúvali Marekove vtipy, od ktorých sa všetci smiali ako diví. Iba Zuzka sa nesmiala, no nikto si to nevšimol, keďže si mysleli, že sa na tom bude smiať každý. Marek si rád vymýšľal vtipy a písal si ich do vlastného zošita. Zuzka to pokladal za zbytočnú stratu času a neraz sa vysmievala z bratovej čudnej záľuby ako ju nazývala.
Pri Tatliakovej chate si teta chcela trochu oddýchnuť, no ujo jej dovoliť iba si sadnúť a po piatich minútach prikázal, že musia ísť ďalej. V sedle Zábrať sa Zuzke podarilo uja presvedčiť, aby si oddýchli a niečo zjedli. Keď ujo uvidel ich spotené tváre súhlasil, veď nemal srdce z kameňa. Zuzka si pochutnávala na čokoládovej tyčinke, keď si k nej prisadol Patrik. „Nechceš disco? ” ponúkol ju podávajúc jej keks. Zuzka ho s rozpakmi vzala z jeho dlane. V Patrikových modrých očiach videla akési zvláštne iskry. Jeho blond vlas sa ligotali v záplave slnečných lúčoch. Patrik na ňu akosi zvláštne pozeral. „Dáš si ešte? ” Opýtal sa jej. Zuzka sa prebrala zo snenia, ktorým sa na chvíli nechala uniesť. „Jasné, ” odvetila trochu sa červenajúc.
„Tak ideme, ” zavelil ujo. Zuzka sa tomu potešila, lebo aspoň od seba odpútala Patrikovu pozornosť. Patrik išiel Zuzke rovno v pätách. Zuzka vedel, že keby sa obzrela, vletela by mu rovno do náruče. Tá predstava ju nanajvýš desila. Dúfala, že sa nič podobné nestane. Marek zase chrlil jeden vtip za druhým, zatiaľ čo Marek a Kika sa natriasali do smiechu. Zuzka nepočúvala čo Marek hovoril. Bola naplno zaujatá vlastnými myšlienkami, o ktorých nemal nikto z nich ani poňatia. Dychčali od únavy a vyčerpania a len čo došli na Rákoň, Zuzka sa zvalila na zem. Ujo sa príliš ponáhľal a ona nestačila jeho rýchlemu tempu. „Už nevládzem, ” povedala o čom prezrádzala jej udychčaná tvár a pot, ktorý jej stekal dolu čelom. Patrik vytiahol z batohu vodu a a nalial jej do pohára minerálku.
„Napi sa to ti prospeje, ” povedal a podal jej pohár.
„Ďakujem, ” zakoktala Zuzka a mierne sa začervenala.
Ujo sa nadšene obzeral okolo seba. Marek sa čudoval, že ešte nezačal so svojím zvyčajným spevom. Vždy, keď vystúpili na nejaký vrch, ujov hlas rozozvučal okolité stráne, že ho bolo počuť až doďaleka. Aj teraz len čo dofotil, rozhodol sa pre vlastné potešenie si zaspievať. Každý, kto poznal uja vedel, že nemá hudobný sluch a vôbec nevie spievať. No on sa nazdával, že počúvať ho je hotový umelecký zážitok a tak zakaždým na vrchole ich obšťastňoval piesňou v dolinách. Kika sa premáhala, aby nevybuchla smiechom. Len čo skončil so spevom na všetkých tvárach sa zračila únava, no ona akoby ju nevidel. Zatlieskali mu a ujo sa cítil ako nejaký slávny spevák pred obrovským publikom. Mal rád, keď rodina ocenila potleskom jeho spev. Ešte nikdy mu nepovedali, že spieva hrozne, lebo ujo ba sa urazil. Spev bol preňho veľmi dôležitý. Vyjadroval ním radosť vysoko v horách v pásme kosodreviny, keď obdivoval okolité vrchy a doliny.
Pomaly sa blížili k vrcholu Volovca, vedľa ktorého sa týčil skalnatý Ostrý Roháč. Ujo vybral foťák a fotil všetko čo sa dalo.
„A teraz sa postavte tak aby bol v pozadí Ostrý Roháč,” prikázal im. Patrik sa postavil k Zuzke a objal ju okolo pliec. „ Dobre, hotovo, ” zvolal ujo usmievajúc sa. Potom sa všetci napili pomarančovej šťavy, ktorá ich výborne osviežila. O chvíľu už vykračovali dolu Volovcom do Jamnického sedla. Ujo ako obyčajne začal svoju prednášku o tom, ako majú vystupovať po skalnatom teréne. Neuvedomil si, že skoro nikto ho nepočúva.
„Za dievčatami by mali ísť chlapci, ” vyslovil ujo svoju mienku.
„Pod predo mňa drahá, ” povedal tete a pustil ju pred seba. Jeho príklad potom nasledoval Marek idúci za Kikou. Zuzka sa otočila a videla, že za ňou šliape Patrik. Prečo nemôže ísť za mnou niekto iný? Pomyslela si, že sa možno už vopred dohodol s jej bratom. Ale ona mu nikdy nevravela, že je zaľúbená do Patrika. Takéto dôvernosti hovorila iba svojej najlepšej kamarátke Zdenke a Kristínke. Chytila sa reťaze a opatrne vystupovala nahor. Zdola počula ujov hlas. „Opatrne pozerajte sa kam stúpate. ” Zrazu sa jej zatočila hlava, všetko okolo nej akoby tancovalo. Zdalo sa jej, že skaly sa hýbu a všetko aj Marek, ktorý kráčal pred ňou sa akosi krúti. Zošmykla sa zo skaly a rukou sa usilovala chytiť reťaze, no nedočiahla na ňu.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár