*Pri škole*
„Ahoj“ prišiel ku mne Caleb a objal ma.
„Ahoj. Veľmi si mi chýbal.“
„Veď aj ty mne.“ Pobozkal ma.
„Uvidíme sa dnes poobede?“ začalo zvoniť tak som sa s ním ešte chcela dohodnúť.
„Prepáč mám tréning.“ povedal a zmizol.
Mohla som si myslieť. On ma vždy niečo len na mňa nikdy nemá čas. Neviem či má tento vzťah vôbec zmysel. Veď sme spolu len v škole. Ale neviem či by som dokázala ukončiť to.
*V triede*
„Ahoj Chloe.“ Prišiel za mnou Luk.
„Ahoj.“
„Stalo sa niečo?“ spýtal sa prekvapene.
„No veď vieš....“ tak som mu to celé vysvetlila a on ma objal. Vedel že keď som na tom zle nepotrebujem povzbudivé slová ale stačí mi len objatie.
Začala sa matika ale vôbec som sa nedokázala sústrediť, stále som myslela na to, čo poviem Calebovi. Nakoniec som sa rozhodla že po škole zájdem za ním na tréning a všetko mu poviem. Už nebudem dlhšie trpieť. Buď sa to zlepší alebo ho nakopem!!
*neskôr*
„Caleb, musíme sa porozprávať!“
„Nevidíš že mám tréning?“
„Mne je to jedno.“ Chytila som ho za ruku a ťahal som ho preč.
„Môžeš mi vysvetliť čo je také dôležite?“
„Keď ma ešte ľúbiš tak sa teraz prezlečieš a pôjdeš so mnou ku nám domov.“ Zvolila som vydieranie.
„Zabudni. Ja mám predsa tréning a nemôžem odísť lebo ma vylúčia z tímu.“
„Vieš čo chlapče?! Spamätaj sa už! Vôbec si nevieš vážiť dievča!“ kričala som.
„Prestaň tu po mne vrieskať! Ja len milujem futbal. Chápeš? Futbal nado všetko.“ Chcel ma chytiť za ruku ale uhla som sa.
„Daj mi už pokoj!“ otočila som sa a odišla som k autu. Sadla som si do auta a začala som plakať. Stále som čakala že príde za mnou Caleb a ospravedlní sa mi. Ale zbytočne. Radšej pôjdem domov.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár