Ja: Prepáč ale nemôžem ísť.
Filip: Prečo??
Ja: Nemám si čo obliecť a mám rozbité koleno.
Filip: Aj keby si išla v teplákoch tak mne by to bolo jedno! Čo si zase robila??
Ja: Spadla som keď som utekala po mobil pretože mi prišla sms.
Filip: Tá odo mňa? Prepáč
Ja: A ešte si ma k tomu aj zobudil!!
Filip: Prepáč a pôjdeš večer so mnou prosím
Ja: Ostáva mi nejaká iná možnosť?
Filip: Nie! tak o 19:45 prídem po teba dobre?
Ja: Okey budem ťa čakať
Nechcela som mu zase odpisovať tam som sa prihlásila na facebook a dohodli sme sa. Ale ja stále neviem čo si mám obliecť. Asi zavolám Nike nech mi niečo požičia.

Nika je už tu. Doniesla mi také bielo-modré krátke šaty. Nie som zvyknutá nosiť šaty len také pod zadok ale toto je výnimka .

„Kde si vlastne včera chcel isť?“ spýtala som sa Lukáška.
„Ja....chcel som isť za ockom.“ Povedal
„Sľub že mi, že to už nikdy nespravíš!“
„Ale keď nemám maminku a vlastne ani ocka lebo je vždy v práci.“ Rozplakal sa.
„Ale máš mňa.“ Objala som ho. Potom sme sa spolu asi dve hodiny hrali.
„Už je toľko hodín???“ zľakla som sa keď som uvidela hodinky. „Prepáč Lukáško, dnes idem von s Filipom a musím sa už isť obliekať.“
„Škoda.“ Povedal ale ja som už bežala do kúpeľne. Rýchlo som sa osprchovala, obliekla, namaľovala a podobné vecičky. Keď som už bola konečne hotová zazvonil zvonček.
„Ah.....“
„Zasekol si sa?“ rozosmiala som sa.
„Nie..ja len že....pekne šaty.“
„Ďakujem“ usmiala som sa. „Môžeme isť?“
„Jasné.“
Nastúpili sme do taxíka keďže Filip nemá vodičak. Cesta trvala asi tak 10 minút. Keď sme tam vošli, zdalo sa mi že tam je príliš veľa ľudí a starších odo mňa.
„Filip počúvaj niesú tu náhodou trochu starší ľudia ako som ja?!“
„Neboj sa, bude sranda!“
„Ja chcem isť domov!“ keď som to povedala už bolo neskoro. Filip tam už mal svoju partiu. Ja chcem isť naozaj domov. Bolí ma hlava a to som ešte nič nepila ale ta hudba je tak nahlas. Pomóóóc!
„A čo ty tu?“ keď som znudene sedela pri bare ozval sa spoza mňa známi hlas.
„Patrik?“ pozrela som sa naňho prekvapene.
„Nevedel som že by som ťa tu mohol stretnúť. A s kým tu vlastne si?“
Neodpovedala som len som sa otočila a ukázala smerom k Filipovi.
„Ten nejako na teba zabudol nie?“
„Čo už.“
„Dáš si niečo?“
„Nechcela som síce piť ale no jeden si dám.“ A týmto sa to začalo. Najprv jeden potom aj druhý aj tretí a tak ďalej. Veľa s toho som si už nepamätala. Ale niečo som ešte zachytila.

Už bola asi pol noc a ja som už mala dosť vypité ale Patrik mal určite viac. Zdvihol sa zo stoličky a volal ma tancovať ale ďaleko sme nezašli lebo sa potkol na rovnej zemi. Ten už bol fakt na mol. Potom sa znovu postavil(neviem ako to dokázal , objal ma okolo pása a začal ma bozkávať. Keďže som už bola dosť opitá tak som sa ani nebránila. Ale keď ma začal chytať aj tam, kde by nemal tak ma to nahnevalo ale aj tak som sa neodtrhla až kým neprišiel Filip. Oddelil nás, Patrikovi vlepil a mňa vyviedol von. Začalo sa mi točiť v hlave a podlomili sa mi kolená. Keby ma nechytil asi by som bola na zemi. Čo sa dialo potom si už veľmi nepamätám len to že ma vzal na ruky a dal ma do auta.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár