Harry Potter podla Neny- ak si fanušik HP, budes vediet co pisem 2-10.

„Inak mam ťa volať Nymphadora? Nemôžem...ja neviem ako?“
„Ty si drobec, ja budem Tonksová,“ usmiala sa.
„Nie nie... môžem Dora?“
„Tak súhlasím.“
„Platí. A ja som Nena.“
„Fajn drobec,“ premiestnila nás k nejakému domčeku.
„To je ono?“
Prikývla a otvorila dvere: „mami, oci?“
„Už ste tu?“ prišli na chodbu z obývačky. Preboha. Andromeda sa podobala neskutočne na moju matku.
„Písal vám Dumbledore?“ spýtala sa Dora.
„Áno. Vitaj,“ podala mi ruku,“ ja som Andromeda. A toto je môj manžel.“
„Teší ma,“ podala som im ruku.
„Ukážem ti dom, poď,“ vzala kufor Dora a vyniesla ho na poschodie„ tu majú dvere naši, tu ja. A ty budeš tuna,“ vyšli sme ešte vyššie. Podkrovie. Otvorila som dvere a uvidela podstatne menšiu izbu ako som mala u Malfoyovcov no hneď sa mi zapáčila. Posteľ s farebnými obliečkami, stôl s lampou, velikánske okno s kvetmi na parapete, skriňa. Budilo to... farebný.... nevedela som popísať aký dojem. Nezažila som to ešte.
„Nie je to sídlo, kde sú obrovské izby...“
„Prekrásne,“ sadla som si na posteľ. Usmiala sa.
„Dumbledore si ma hneď zavolal. Žiadal aby som išla okamžite po teba a vzala ťa k nám. Poviem pravdu, že som bola trošku rozkoľajená no vysvetlil mi, čo sa stalo. A presne aj vedel, že sama odtiaľ ujdeš.“
Pozrela som do zeme: „s nimi nechcem mať nič spoločné. Bohužiaľ krv sa nedá zmeniť.“
„No tak. Už tam nie si. Tak sa usmej.“
Nemohla som.
„Tak ťa na silu rozosmejem,“ menila si tvár. Musela som vybuchnúť smiechom.
„Ty si metaformag?“
„Osobne,“ smiala sa.

O dva týždne:
Na Durmstrang som išla jedine na koncoročnú skúšku. Konečne som ukončila štúdium a vrátila sa s dobrým pocitom domov.
„Ahojte,“ otvorila som dvere.
„Ahoj,“ hneď prišla teta,“ ako si dopadla?“
Usmiala som sa a ukázala: „samé vynikajúce.“
„Vidíš. Vedela som, že to zvládneš čo najlepšie ako sa len dá. Urobila som tvoje obľúbené hranolky,“ hneď ma ťahala do kuchyne. Minule som ju učila ako sa robia.
„Ďakujem,“ vyhladla som. Sadla som si,“ nikto okrem teba nie je doma?“ sama som bola prekvapená, ako sa náš vzťah po dvoch týždňoch scelil.
„Nie. Dora je v práci a Ted tiež.“
Odhryzla som: „rozprávala som sa s Dorou o Fénixovom ráde.“
„Zabudni na to,“ hneď reagovala.
„Prečo? Ja som tam bola keď povstal. Nikto iný. Teda až na Harryho. Takže si myslím, že si to patrične aj zaslúžim.“
„Zaslúžiš si patrične umrieť?“
Prevrátila som očami: „len sa nechcem prizerať ako druhí bojujú.“
„Veď sa zatiaľ nič nedeje. A to, že si dospelá a skončila si školu, neznamená, že môžeš robiť čo sa ti zachce. Ideš ďalej študovať. Nad čím si premýšľala?“
Rezignovala som: „prv som chcela urobiť naschvál rodine a byť aurorkou. No potom som sa rozhodla nad liečiteľstvom.“
Usmiala sa: „no vidíš. Nemusíš bojovať prútikom. Budeš zachraňovať takto.“
„Tak dobre. Po prázdninách začnem.“
„Som na teba hrdá,“ chytila mi ruku s úsmevom a potom odišla niečo robiť. Hľadela som na stôl. Takéto správanie sa začínalo stávať mojou súčasťou. Prv som sa zahriakla, že čo to robí, no potom ma to hrialo pri srdci. Asi toto bolo to teplo domova. Vzala som si jedlo hore do izby a sadla si na posteľ. Už som ju mala komplet podľa seba. Sviečky, knihy... no základ ostal. Vždy ma oblial pocit šťastia keď som do nej vošla. Začítala som sa do knihy, keď som zaregistrovala buchot vchodových dverí.
„Mami?!“ započula som Doru. Tanier som položila na stolík a utekala dole. Už sa rozprávali.
„Čo sa deje?“
Dora na mňa pozrela: „dnes musíme ísť po Harryho. Napadli ho dementori.“
„Čo? Veď nie je u tety a strýka?“
„Práveže je. Boli na muklovskej ulici.“
Šokovane som na ňu hľadela: „a ministerstvo to stále nechce vidieť? Kedy to pochopia? Ja a Harry neklameme!“
Obidve na seba pozreli.
„Čo je?“ pocítila som to napätie.
„Nechceli sme ti to povedať no... poriadne si prečítaj Denného proroka. Tak ja padám,“ chcela ísť preč.
„Dora!“ chytila som ju za ruku,“ chcem ísť s vami po neho.“
„Neide to. Čo ak sa niečo stane?“
„Tak sa stane! Ja som prežila to isté čo on!“
„A tiež tak isto ako jeho musíme strážiť aj teba!“
„Čo?“ nerozumela som.
„Ja proste neviem prečo. No robia z vás dvoch mentálne zaostalých blbcov čo majú potrebu klamať. A idú po ňom smrťožrúti, no tak isto aj po tebe. A nechápeme prečo sa zaujímaju práve o teba.. Odbila si ich, urážala vieš koho a nechávajú ťa žiť? To je viac ako podozrivé. Tak tu musíš ostať!“

 Blog

11 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu