Harry Potter podla Neny- ak si fanušik HP, budes vediet co pisem 2-11.

"Čo?" nechápala som.
"To je vec rádu."
"Tak ma aspoň vezmi do rádu aby som ho mohla vidieť."
Hľadela na mňa s rozhodujúcim výrazom.
"Tak ju tam aspoň vezmi. Okrem iného aj príde na iné myšlienky."
"Vidíš," prosila som ju.
"Dobre. Ale musíme ísť okamžite."
Prikývla som a vzala si plášť.
Keď sme tam prišli, otvorila nám plnoštíhla menšia pani s ryšavými vlasmi.
"Ty zrejme budeš Nena," pozrela na mňa.
"Áno. A vy mama Weasleyovcov?" pochopila som podľa výzoru.
"Molly Weasleyová," prikývla s úsmevom," Tonksová, už sa chystajú po Harryho. Sú v hale. A ty moja milá," chytila ma okolo ramien," môžeš ísť kým príde Harry hore za Hermionou a Ronom.“
Prikývla som a vybrala sa kde mi kázala.
"Ešte raz ďakujem," zakričala som a zaklopala na dvere izby. Opatrne som ich otvorila. Na posteli sedeli Hermiona a Ron a o niečom sa rozprávali. Samozrejme, že stíchli keď ma zbadali.
„Nena,“ usmiala sa Hermiona a objala ma.
„Ahoj,“ objatie som jej opätovala.
„Ahoj,“ pozdravili sme sa ešte aj s Ronom.
„Počula som, že bývaš u Tonksovej,“ stiahla ma k nim sadnúť si Hermiona.
„No áno. Našťastie ma hneď vzali k sebe, keď som odišla od Malfoyovcov.“
„Je divné, keď rodinu kde bývaš voláš tak chladne a priezviskom,“ povedal Ron.
„U mňa ani nie. Teta sa ešte snažila nadviazať so mnou aký taký ľudský kontakt, no inak som žila v odpornej diere bez života. U Tonksovcov sa cítim skvelo. Je to.... pre mňa zatiaľ divné, no pekné. A...ja... chcem sa vám ešte ospravedlniť. Hneď pri prvom stretnutí... prepáčte.“
„To je v pohode,“ povedala Hermiona a po chvíli buchla do Rona.
„Au... jasne, to je v pohode.“
Musela som sa smiať. Boli tak neskutočne odlišní, až sa k sebe hodili.
„Chcela som sa ešte spýtať. Dora hovorila niečo o tom, ako zo mňa a Harryho robí ministerstvo debilov.“
„Áno. Veď si to pozri sama,“ podala mi Denného proroka a ukázala na maličký článok a na poslednú vetu: Nepodložené tvrdenie podobné Harryho Pottera („vyvoleného“) a jeho priateľky, rovnako túžiacej po „sláve“.
„To nemysli vážne!“ skríkla som,“ je to ešte horšie ako som myslela!“
„Vieme,“ povedal Ron,“ lenže ministerstvo bude radšej zatĺkať, akoby malo priznať, že sa niektorí ľudia záhadne chovajú.“
„Ako toto môžu? Oni tam do riti neboli!“
Zrazu sa otvorili dvere. Nestihla som poriadne ani zaregistrovať kto otvoril a už na neho skočila Hermiona.
„Harry!“ silno ho objala.
„Nechaj ho dýchať,“ podotkol Ron. Ticho som na neho hľadela keď ho pustila.
„Ahoj,“ moje mimické svaly akoby zrazu stŕpli. Vystrašene som sa usmiala.
„Ahoj,“ zatvoril dvere. To som už nevydržala. Postavila som sa a silno ho objala.
„Ďakujem. Za celý rok.“
„Veď som ti nijak nepomáhal v podstate... vedome nie,“ rozosmial sa. Aj ja som musela.
„Myslím to vážne,“ pustila som ho,“ počula som o dementoroch. Ako to, že ministerstvo vyšetruje každú debilinu a čo by malo, sere na to?“
„Všimli ste si koľko krát zanadávala za 5 minút?“ počula som Rona.
„Chcela som sa s tebou porozprávať...no.. neodvážila som sa. Teraz takto... nabrala som odvahu,“ Rona som si ani nevšímala.
„Aj ja som chcel s tebou hovoriť,“ hľadel mi do očí,“ a....čo Malfoyovci?“
„Dora ti nič nepovedala? Hneď som od nich utiekla a ocitla som sa u nej a jej rodičoch.“
„To vážne?“ nechápal.
„Ja sa už nevrátim,“ pozerala som do tých jeho prekrásnych očí.

 Blog

9 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu