Harry Potter podla Neny- ak si fanušik HP, budes vediet co pisem 2- 14.

Bože... jeho sladké pery. Užívala som si to neskutočne. Keď sme sa oddelili, hľadeli sme si ticho do očí.
„Musím na teba myslieť,“ pozrel na mňa.
„Aj ja na teba. Preto som odišla niekde kde ma nenájdete. Aby som vás uchránila a hlavne teba.“
„Nena prestaň. Chcem aby si tu ostala. Prosím.“
„Harry....ty by si mal práve najviac chápať čo prežívam.“
„Neodchádzaj.“
„Poďme k Ronovi a Hermione,“ postavila som sa a išla dole. Nemala som ho bozkávať. Všetko som pokašľala. Ako sa mám teraz od neho strániť? Kto ma takto do riti trestá? Keď došiel dole aj Harry, rozprávali sme sa spolu všetci štyria. Cítila som totiž také napätie medzi mnou a Harrym, no snažila som sa na to nemyslieť. Na to prišla ešte aj Dora.
„Nena?“ neverila,“ Nena!“ silno ma objala.
„Ahoj,“ smiala som sa a objatie jej opätovala.
„Kde si bola? Tak som sa bála. Neskutočne.“
„Upokoj sa. Žijem a som celá. Je mi dobre.“
Tak toto bolo vysvetľovanie. Prečo, začo, načo.... nikto nechápe, že ich chcem chrániť? Večer som sa rozlúčila, s Harrym trochu v rozpakoch a odišla.
Prichádzala som k domu a zbadala v okne obývačky svetielko. Vytiahla som prútik a opatrne chytila kľučku. Dvere boli odomknuté. Čo? Opatrne som vošla a niekto sa prechádzal na poschodí. V tme som sa zakrádala za svetielkom prútika niekoho druhého.
„Stoj!“ zrazu som namierila prútik na neznámu osobu. Až sa preľakla a prútik jej vypadol z ruky.
„Arielle?“ hľadela som na ňu.
„Nena,“ hneď si vydýchla a objala ma.
„Mohla som ti ublížiť ty trdlo,“ smiala som sa.
„Myslela som, že tu nie si.“
„Až teraz som prišla. Poď do obývačky,“ zasvietila som sviečky a posadili sme sa.
„Musela som prísť. Nechcela som za tebou priviesť smrťožrútov, preto som ťa ani nevyhľadala skôr,“ hovorila neskutočne rýchlo.
„A ja som nevedela ako sa mám s tebou spojiť keďže si pri nich.“
„Počúvaj ma,“ chytila mi ruky,“ vedia kde bývaš.“
„Čo?“ povedala som šokovane,“ odkiaľ?“
„To ja už neviem! Počúvaj ma pozorne! Vezmi si veci a vypadni odtiaľ!“
„Čo všetko vedia?“
„Za chvíľu sem prídu!“ otočila sa a utekala preč. Prekvapene som sa postavila a utekala sa zbaliť. Čo najnutnejšie. Keď som zatiahla tašku, započula som otvorenie vchodových dverí.
„Do riti!“ rýchlo som otvorila okno a vyšla cez neho. Opatrne som zoskočila a utekala preč.
„Utiekla!“ počula som za sebou od domu. Rozbehla som sa ako som len vládala, pľúca mi nestíhali s nohami a zakopávala som o všelijaké kamienky.
„Ahoj zlatko. Vifinte“ vyčarovala Bellatrix zaklínadlo a odrazila som sa dozadu.
„Nehovor mi zlatko!“ skríkla som na ňu a namierila prútik.
„A ako ťa mám volať? Azda bastard?“ smiala sa. Na to začala na mňa kričať,“ nevďačný bastard?! Vzala si časť nášho majetku?! Nemala si sa ho ani dotknúť pokiaľ si odišla od tej správnej strany a bývala u tej odpornej Andromedy, ďalšej suky, ktorá taktiež nevie kde patrí! A po ďalšie, mala by si byť rada z akého rodu pochádzaš! A prestaň už vymýšľať!“
Podišla som k nej s namiereným prútikom: „Radšej budem bastard ako špina. A suka si akurát tak ty. Tete nesiahaš ani po členky!“
Videla som ako to v nej vrelo, no zareagovala som prvá a odhodilo ju. Bola natoľko omráčená, že ani nevstala. Utekala som preč kým neprídu ďalší. Ale kam teraz?
Ako som rozmýšľala, objavila sa predo mnou väčšia postava. Silno som stisla prútik.
„Kam chceš ísť?“ ozval sa uší štípajúci hlas.
„Preč.“
„Prečo? Azda sa mňa a mojich priateľov bojíš? A tobôž rodiny?“
„Po prvé nijakú rodinu nemám, a po druhé nebojím sa,“ hľadela som do očí Voldemortovi.
„Prosím?“ podišiel ku mne. Ja k nemu tiež. Ak mám umrieť, tak umriem. Nevrátim sa tam kde som bola.
„To čo je v mojom hlase je odpor, nenávisť a pohŕdanie,“ došla som k nemu úplne, chytila mu ruku a prútikom a namierila si ním na srdce,“ no urob to! Zabi ma!“
Hľadela som na neho a okolo nás sa zhúkli smrťožrúti. Už aj Bella.

 Blog

12 0 0 0 0

Komentuj

8 komentov k blogu