Harry Potter podla Neny- ak si fanušik HP, budes vediet co pisem 2-9.

V tom okamihu začala z kotlíka vychádzať vysoká, chudá postava muža. V hrdle mi úplne vyschlo a nebola som schopná slova.
„Pane môj...,“ zvíjal sa na kolenách ten druhý,“ sľúbili ste mi...“
„Vystri ruku.“
„Och pane, ďakujem v..“
„Tú druhú Červochvost!“ zasmial sa.
„Prosím...“
Voldemort sa zohol, vytiahol Červochvostovi rukáv a prútikom sa dotkol znamenia. Započula som ako Harry zastonal od bolesti. Pozrela som na neho. Musím nás odtiaľ dostať. Ale ako? Rozhliadla som sa, či nenájdem svoj prútik.
„Vezmi prenášadlo a zmizni,“ povedal mi potichu Harry.
„Nezmiznem,“ nástojila som na svojom.
„Nehnevaj ma. Zmizni kým môžeš.“
„Svoju smrť si nenechám ujsť,“ nasucho som prehltla. Pravda bola však taká, že som ho tu nechať nemohla. Kým som takto rozmýšľala a hľadala spôsob prežitia, Voldemorta a jeho slová som ani nevnímala.
„Ale pozri Harry a mladá dáma. Prichádza skutočná rodina.“
Zrazu začali prichádzať muži v čiernych plášťoch a maskách. Vytvoril sa kruh okolo nás. S medzerami medzi sebou.
„Maria,“ pozreli na mňa. Ujo Lucius si dal dole masku.
„Čo tu robíš?“ hľadel na mňa.
„To nie je podstatne. Podstatná je vina čo tu medzi vami smrdí,“ zahriakol ho Voldemort. Začal pekne medzi nimi chodiť a na každého sa pýtal.
„Tu mali byť Lestrangesovci. Lenže sú v Azkabane,“ otočil sa na mňa,“ si na nich hrdá?“
„Nie,“ hľadela som mu do očí, čo sa očami ani nazvať pomaly nedalo.
„Chceš aby si mala rovnakú chválu ako oni?“
„Nie.“
„Si si istá?“
„Áno. A pusť nás,“ postavila som sa.
No on podišiel k Cedricovi. Hľadel na neho: „taký mladý.“
„Nechaj ho!“ vykríkla som. Pozrel na mňa.
„Ty na mňa kričíš a hovoríš mi čo mám robiť?“
„Áno,“ priblížila som sa. Nejak sa môj strach premenil na hnev. Hľadel na mňa a v tom som skončila na zemi v neskutočnej bolesti. Keď skončila, vyšli mi slzy. Všetci sa ticho prizerali. A potom zasa. Nemohla som sa ani postaviť na nohy.
„Daj jej pokoj!“ počula som Harryho. Ďalej som nevnímala nič.
„To je môj syn!“ prebudil ma krik množstva ľudí. Všetko ma bolelo. Každý sval. Otvorila som oči. Boli sme s5 v Rokforte.
„Nena!“ pribehla ku mne Arielle,“ ty žiješ! Už som sa zľakla keď si tu tak ležala,“ silno ma objala.
„Vrátil sa,“ stiekla mi slza.
„Čo?“ odhrnula mi vlasy z tvare.
„Vrátil sa. Voldemort sa vrátil.“
„Vrátil sa! Voldemort sa vrátil,“ počula som Harryho obďaleč so Cedricovým telom.
„O nie,“ hľadela na neho Arielle. Posadila som sa s bolesťami.
„Za chvíľu ťa otec zavolá rýchlo domov.“
„Nehovor, že...“
„Je to tu s5,“ prikývla som a uvidela ako Harryho ťahá Moody preč. Pozrela som do zeme. Našla som svoj prútik.,“ idem sa zbaliť a preč,“ ledva som sa udržala na nohách. Arielle ma podopierala a ešte v ten večer sme odišli. Ešte, že sme sa vedeli premiestniť za bránami Rokfortu. Vošla som do sídla Malfoyovcov až do izby. Vytiahla som kufor a všetko do neho hádzala.
„Mária,“ prišla ku mne teta a chytila mi ruku.
„Ja som Nena!“ vytrhla som sa,“ ešte raz sa ma dotkne niekto z tejto pošahanej rodiny, prisahám, že už nebudem nikoho rešpektovať a zabijem ho!“
„Kde chceš ísť? Zbláznila si sa?“
„Nie! Odchádzam!“
„Mária,“ prišiel ešte aj ujo.
„Dajte mi pokoj! Odídem a budem konečne šťastná!“
„Nena! To nemôžeš!“ kričala teta.
Zatvorila som kufor a otočila sa na nich: „serem na vás,“ išla som preč.
„Mária!“ kričali po mne. No vedeli, že keby ma prinútili kúzlom, skončili u mňa úplne. A to ma doviedlo k myšlienke... prečo ma tak neskutočne chcú mať doma?
Moje aké také sily ma hnali čo najďalej preč od tohto svinstva! Po desiatich minútach, keď mi išlo roztrhnúť pľúca, lebo som nevládala, sadla som si na obrubník a plakala. Mala som vážne ostať v Durmstrangu, srať na celý turnaj a byť ako predtým naivná krava.... ale... jeho návrat by sa ma tak či tak dotkol. A čo budem teraz robiť? Ako skončím školu? Dala som si tvár do dlaní, keď som začula kroky. Spozornela som a rozhliadla sa. Uvidela som v tme osobu, kráčajúcu ku mne. Pohotovo som zdvihla prútik.
„No tak! Zhasni! Uvidia to muklovia,“ prišla ku mne mladšia baba so zelenými vlasmi. Zhasla som no mierila na ňu.
„Okamžite choď preč.“
„Nebuď smiešna sesternička.“
Pozrela som na ňu ako bacil do lekárne.
„Nymphadora Tonks. Tvoja sesternica,“ predstavila sa.
„Aha... tá citujem: „špinavá sestra“ má aj dcéru?“ hľadela som na ňu.
„To povedala Narcissa čo? Áno Androméda má dcéru. Mňa osobne ako vidíš.“
„A ty si tu pretože....?“ nechápala som.
„Lebo nemáš kde bývať. Pôjdeš ku nám,“ vzala kufor.
„Hou hou...počkaj... ale ja nechcem,“ ozvala som sa.
„Pozri.... Malfoyovci sú svine. Ty si videla čo sa stalo. Ledva chodíš, nemáš kde bývať a ty nechceš ísť ku nám po tom všetkom?“
Asi mala pravdu. Pozrela som jej do očí.
„A vy to akože budete chcieť? Neznesiem ďalšie osočovanie a dohováranie do mysle. A určite vám bude prekážať kto som.“
„Si moja sesternica,“ vzala kufor a objala ma okolo pliec,“ tak poď. Joj ty si taká výškovo drobná. Budem ťa volať drobec.“
Rozosmiala som sa cez mokré oči,“ môžeš.“

 Blog

10 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu