V jedálni bolo plno ľudí. Nenormálny hovorený ruch ako to býva. Sem tam buchnutie príborov. Zaradil som sa do radu na jedlo a dostal rohlík s paprikou a syrom... "mňam".
Keď som na to pozeral, zaregistroval som kývanie. Pri jednom stole sedeli Kris a George. Hneď som si prisadol.
"To je jedlé? A čo to máte vy?" pozrel som na ich koláče.
"No tu gebuzinu nejeme. Musíš sa naučiť kupovať si všetko jedlo. No... obedy ujdu. Sem tam. Ale raňajky sú úbohé. A hlavne nevýdatné," okomentoval Kris.
"Super," išiel som sa otočiť, že to vyhodím. No išiel k nám Ben. S rovnakým jedlom.
"Môžeš to rovno vyhodiť," zastavil som ho.
"A je tu kde kúpiť jedlo?" pozrel na chalanov. Prikývli. Vzal aj moje a spoločne ich vyhodil do jedného z košov vedľa nás.
"Hej! Hodil si to do koša s nápisom sklo!" ozvalo sa z vedľajšieho stola. Hneď som tam pozrel. Nena?
"A?" usmial sa Ben, akoby jej povedal: "Skús ma to donútiť... to máš za to, čo robíš."
"A? Keď to nevyberieš a nevyhodíš do správneho koša, dokážeš, že si primitív, čo má mozog veľkosti hrášku! Ešte niečo?"
"Áno?" vzal veko z jednej nádoby s nápisom sklo a vymenil ho s vekom s nápisom jedlo," dokázal by toto mozog veľkosti hrášku?"
"Si ako malý!" povedal som naštvane a napravil to.
"Jasné. Idem si nájsť jedlo," naštvane zmizol.
"Prepáč... je to pako," pozrel som na ňu.
"Ja viem... má nedostatok sexu," odpovedala s úsmevom.
"Asi," tiež som sa usmial.
"Mal by si to napraviť," zahľadela sa mi do očí a ďalej čítala knihu, ktorú mala pred sebou.
"Ehm... čo?" šokovala ma tým.
"Ty vieš," ani na mňa nepozrela. Vrátil som pohľad na Krisa a Georgea, a tí sa rozprávali s nejakým chalanom. Hneď som sa postavil a sadol si k Nene.
"Ako o tom vieš?!" skoro som umrel.
"Jednoducho. Mali by ste si dávať väčší pozor."
"Čo? Kedy si nás ty mohla vidieť? Veď sme ešte len včera na obed prišli."
"Keď som išla od Erika. Zastala som na presklenej chodbe, ktorá je oproti intráku a pekne som videla ako sa na posteli pred oknom ocucavate. A ako na ňom sedíš... pekné."
"To... to vážne? Koľko ľudí nás mohlo vidieť?"
"Škola nebola vôbec poriadne otvorená. A išla som smerom od riaditeľne. Snáď len ja. Dúfam vo vaše šťastie."
"To... ty si to včera urobila naschvál?"
"Ten bozk? Áno. Ben ťa od seba v tej izbe odstrčil. Ja som potrebovala pomoc, ty tiež. Všetko dobre dopadlo."
"Ale... ty si ma využila? Čo sa vlastne stalo?"
"Ale.. .nič podstatné. Len som to pot..."
"Hej debil!" náhle ma niekto poklopal po ramene," s tebou sa rozprávam!"
Otočil som sa a zbadal Erika.
"Obyčajne nereagujem na takéto slová, ale že si to ty, tak sa aj otočím."
"Chlapec je aj vtipný," smial sa mi, "no teraz môžeš vypadnúť."
"Je tu len jeden človek na viac a ja to nebudem."
"Čo si to dovoľuješ?" už bol naštvaný.
"Erik? Nemáme si čo povedať," odbila ho Nena.
"Ty si ho včera bozkávala?! Si chorá? Chodíš so mnou!"
"Áno?" postavila sa," po prvé, chodili sme spolu, keď si ma permanentne podvádzal s Vanesou?! Áno! Tak prečo by som nemohla ja?! A po druhé... pokiaľ si spomínam, hneď keď som vás našla v posteli, povedala som, že sme spolu skončili... to rozchod je. Až potom som ho pobozkala. Tak vypadni, lebo sa neudržím!"
Pozrel na mňa podozrievavým výrazom a zmizol. Sadla si s5.
"Takže ťa podviedol?" skúsil som naviesť debatu s5.
"No áno... zistila som, že to, čo všetci dookola hovorili, je pravda. Škoda len, že tak kruto."
"Nestojí ti za to, aby si sa tým zapodievala."
"Pre mňa je to skutočný koniec. Ale pozri... ty a Ben ma veľmi zaujímate."
"Čo?" nechápal som ju.
"Ja neštudujem len tuná. Študujem aj psychológiu. Je to moja taká... druhá láska," usmiala sa.
"Druhá? Prvá je Erik?"
"Čo si? Písanie. Preto tuná študujem scenáristku a literárnu tvorbu."
"Ou... to je zvláštne. I keď ako som počul, máš rada zvláštne veci."
"Od koho?" zapozerala sa mi do očí.
"Ale... to nie je podstatné. Čo si myslela tým, že ťa s Benom zaujímame a tou psychológiou?"
"Pohádali ste sa... povedz mi všetko ako sa to začalo."
Ani neviem prečo... všetko som jej vyrozprával. Asi zo zúfalstva. Raz je Ben neskutočne flegmatický, raz prehnane žiarlivý... nechápal som ho.
"To je fascinujúce," podopierala si hlavu rukou a svietili jej oči vzrušením.
"Ani nie."
"Pozri... myslím, že by ste si len mali k sebe otvoriť aj srdcia. Nie len... telesné pudy. Myslíte si o sebe, že ste bratia, ktorí len náhodou spolu sexujú. Pritom citovo túžite po láske toho druhého. Ale bojíte si to povedať. Tak super iné," usmievala sa akoby drogovala.
"A pointa toho je?"
"Tie srdcia vám otvorím. Či chcete, či nie."
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
ratia
19. 2.febuára 2010 21:57
Hladanie jeden druhého 5? má to dobrý ohlas
4
uplne uzasne=D len mi trosku vadia tie skratky v texte ako s5 a podobne=D ale inak nemam co vytknut=D
Napíš svoj komentár