Dobre. Nebudem sa znervózňovať. On ma má za hračku, ako chce. Aj on bude pre mňa hračka.
Nena:
Zaklopala som na dvere Georgeovej a Krisovej izby.
"O ahoj," pozdravil ma Kris.
"Ahoj. Mám niečo pre Georgea..."
"Poď ďalej," počula som z izby. Kris ma pustil dnu. Uvidela som typickú chlapčenskú izbu. Telka, notebooky, ps hry a hlavne neporiadok.
"Ahoj," postavil sa od stola George, "máš?"
"Ja vybavím všetko," podala som mu cdčko.
"Si vážne poklad!" objal ma. Potom akoby sa uvedomil a pustil ma. "Prepáč... ja... dik za to cdčko."
"To je v pohode. A sú vážne dobrí. Tak ja idem," odišla som k dverám a pri nich som sa otočila," nezabudni na ten futbal. Majte sa," zatvorila som za sebou dvere. Musela som sa usmiať. No moje nadšenie netrvalo dlho, lebo na konci chodby sa ocitol Erik. Akoby nič som išla do izby.
"Nena!" chytil ma za ruku, "netrucuj už. Si ako malá."
"Ja som ako malá?! Vypadni odo mňa!"
"Čo si vlastne robila v tej izbe?" zvyšoval hlas.
"Spala s Georgeom... veď to poznáš... sex bez lásky, tak si to nazval, však?" prekrížila som si ruky.
"Ty jedného bozkávaš, s druhým spávaš a s tretím chodíš?!"
"Omyl... s nikým nechodím."
"Ty chceš aby ma porazilo?!"
"Priznávam," usmiala som sa, "istú radosť by som pocítila."
"Si rozmaznané decko, ktoré nevie pochopiť, čo je pre neho dobré."
"Vážne?" smiala som sa, "a tvoje podvádzanie malo mať pre mňa aký prínos? Ako to malo byť pre mňa dobré? Aby som s tebou sexovala, lebo inak si to nájdeš u inej?"
"Áno!"
"Máš pravdu. Bola to pre mňa tá najlepšia vec... aby som zistila, čo si zač. A zabudni, že spolu niečo ešte budeme mať. Ani nevieš aka som rada, že som vždy vedela povedať nie," vytrhla som si ruku z jeho zovretia a zatvorila mu dvere pred nosom.
Ten idiot! Imbecil! Dement! Čo som ja na ňom videla?
Sadla som si k stolu a začala postupne plakať. Už som to potrebovala.
Niekto zaklopal. Rýchlo som si poutierala oči a otvorila.
"Zbláznim sa! Môžem s tebou hovoriť?" vybehol na mňa Cas.
"Jasne," pustila som ho dnu.
"Tak?" sadla som si na posteľ. Zadíval sa na mňa.
"Ty si plakala?"
"Nemali sme hovoriť o tebe?"
"Prečo len o mne? Pozri, každý psychiater má svojho psychiatra," prisadol si ku mne, "počúvam."
"Ty nie si psychiater po prvé a po druhé, on sa lieči z chorôb svojich pacientov, nie zo svojich."
"Aha," usmial sa, "ale aj tak ti môžem pomôcť. Prosím."
"Hovoríme o tebe. Z čoho sa zblázniš?"
"Bože!" hneď sa zmenil na hurikán, "on mi robí napriek! Musí vedieť ako sa cítim. Ignoruje ma! Akoby to bol len sex čo je medzi nami a zvyšok... normálne ako bratia. Ale to sa nedá! Spadli sme do toho a ja ho vážne milujem."
"Ja som ti už povedala, že sa bojíte hovoriť o citoch. Síce žiarlite, kričíte po sebe, sem tam sa odsotíte, to všetko do seba zapadá. Keby Ben išiel po sexe, nájde si sto iných, lebo by experimentoval. A komu je verný? Svojmu bračekovi. Tak nehysterči, a rob to čo on. Snáď si uvedomí aké to je. Len na sebe nenechaj poznať, že máš nejaký záujem. Dobre?"
"Fajn. Myslíš, že to pomôže?"
"Malo by."
"Tak dobre no," obzrel sa, "waw. Obrázky koní, goth plagáty, plné regály kníh... pekné."
"Dik. Som tu už tri roky."
"A ako to je medzi tebou a Erikom? Odpustíš mu?"
"Nikdy," povedala som rozhodne, "smutné je len to, že až teraz vidím, aký vlastne je."
"Dnes som sa s ním stretol. Vyhrážal sa mi."
"Čo? Neverím. Možno si si to zle vysvetlil. Ale určite vie, že to s tebou len srandujem..."
"Nešlo o teba. Hlavne išlo o výhody, keď bude s tebou."
"Čo?" nechápala som.
"Chce s tebou nutne chodiť, aby dostal zmluvu od tvojho otca."
Hľadela som na neho. Vošla do mňa zlosť.
"Prečo to robíš?! Myslela som si, že budeme kamaráti. Bol si mi sympatický. A teraz kydaš vymyslené veci na Erika, lebo práve ty chceš tu zmluvu za to, že mi „otvoríš oči“ ?!" postavila som sa. Erik je možno debil, no toto by neurobil. Poznám ho tri roky!
"Ja neklamem!" ohradil sa.
"Vypadni!" ukázala som na dvere.
"Nena, ale ja váž..."
"Vy-pa-dni!"
Odišiel. Zakryla som si tvár rukami a nechcela si pripustiť, že som sa v Casovi tak zmýlila. Pomáhala som mu, dala Georgeovi jeho a Benove video... a toto je jeho odplata?
George:
Vychádzal som z izby, že ešte raz poďakujem Nene, keď som uvidel, ako z nej vychádza Cas. Stratil sa vo svojej. Čo tam hľadal? Zaklopal som na jej dvere. Otvorila mi úplne smutná a vyčerpaná.
"Chcel som ešte raz poďakovať. A stalo sa niečo?"
"Ale nič. Si asi jediný schopný a milý chalan. Vážne," usmiala sa.
"Nie som len jediný," povedal som skromne, no vnútri som rástol šťastím.
"Všetci si myslia, že som neviem aká mrcha, odporná rozmaznaná krava, ktorá ťaží zo svojho otca. Ale ja všetko dosahujem sama! Prečo to nikto nechce pochopiť? A ty jediný ma nevyužívaš. Iba ak pre jedno cd za tri roky," tak utrápene a radostne sa usmievať som ešte nevidel.
"Túto depresiu musíme zahnať. Ideme hrať futbal?" sebavedomo som sa usmial.
"To fakt?" pobavene na mňa hľadela.
"Poďme," vzal som ju za ruku, Kris mi podal loptu a utekali sme na ihrisko medzi intrákom a fakultou.
"Pravidla vieš?" kopal som si do lopty.
"Budem síce spisovateľka, scenáristka a psychologička... ale viem žiť v realite."
"A jeden na jedného?"
"To len brániš kopnutiu lopty do brány... tak je?" prehodila.
"Tak je."
"Čo ťažké je na takých primitívnych pravidlách? Lopta sa nesie dostať do brány... a to je všetko..."
"Keď myslíš," rozosmial som sa, "tak ideme na to?"
"Dobre," postavila sa oproti mne. Lopta bola medzi nami.
"Na tri," odkašľal som si, "raz... dva..."
"Sexi zadok," povedala.
"Čo?" pozrel som na ňu.
No už vzala loptu a kopla ju rovno do brány.
"Začína sa mi to páčiť," vyplazila mi jazyk. Tak toto bude najlepšia hra na svete.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
lillyl
9. 3.marca 2010 11:25
no, dufam Cas sa z toho dostane
Napíš svoj komentár