Napriek tomu len ty (HP) *12

„Čo? Potter je mŕtvy?“ rozjasnila sa Bella.
„Nie. Temný pán je mŕtvy.“
Bella skamenela a potom vykríkla na celé hrdlo: „nieeeeeeeeeeeeeeeeee!!!!!!!!!“
„To nemôžeš myslieť vážne,“ pridal sa Lucius.
„Prežil len chlapec.“
Stiahlo mi srdce. Len chlapec?
„To nie je možné!“ skríkla Bella a utekala preč. Za ňou aj ostatní. Na mňa úplne zabudli. Zrazu som bola nič. Ani neviem kde som nabrala posledné zvyšky sily a otvorila som balkón. Bolo mi všetko jedno. Lily a James sú mŕtvi?! Skočila som na blízky strom a zliezla dole. Rozutekala som sa čo najrýchlejšie preč a za bránou ich sídla sa premiestnila k Siriusovi. Nevedela som totiž kde Lily a James boli a či to je pravda. Nikde nebol. Zúfalo som sa premiestnila k Petrovi či niečo nebude vedieť. No tam na ulici som videla aj jeho aj Siriusa. Pribehla som k nim so slzami.
„Je pr...?“
„Ako si mohol?! Ty hnusná odporná špina!“ kričal Sirius na Petra. Nechápavo som na nich hľadela.
„Čo sa deje? Čo je s Lily? Jamesom? Harrym?“ pýtala som sa no nevnímali ma.
„Nena on ma chce zabiť! Chcel som ho zastaviť no nestihol som a umreli,“ konečne si ma všimol Peter.
„Čo sa deje? Sirius prestaň,“ postavila som sa medzi nich.
„Nena vypadni!“ odsotil ma a šiel chladnokrvne po Petrovi.
„On bol špión! Bol strážca a teraz sú Lily a James mŕtvi, zabil ich!“ hovoril Peter. Až teraz mi svitlo. Ten Siriusov výraz.
„Áno zabil a teraz pôjdeš ty!“ kričal,“ hnusná odporná špina! Ich „kamarát“!“
„Sirius! Prestaň!“ vtom sa ozval neskutočný výbuch a všetko sa rozletelo. Kde stál Peter bola diera. Sirius sa začal rehotať ako blázon.
„Ja som ich všetkých zabil. Ja som ich zabil,“ smial sa. Bola som úplne mimo. Zdalo sa mi to ako nočná mora z ktorej sa nemôžem prebudiť. Na to prišli z ministerstva a odvliekli ho preč. Rovno do Azkabanu. Dokonca aj bez procesu. Hneď sa priznal. Ja som sa zatvorila v dome a plakala. Nevedela som či od fyzickej bolesti, či od psychickej ako som sa mýlila v Siriusovi, ako som videla Petrovú smrť pred vlastnými očami, že James a Lily umreli, no čo ma najviac ranilo bolo to, ako som bezdôvodne obvinila Remusa. Bol to Sirius...

Keď som šla na pohreb Lily a Jamesa nezažila som nič smutnejšie. Boli tam celé zástupy čarodejníkov a čarodejníc, prišli sa im pokloniť a vzdať úctu. Ja som sa na krajíčku opierala o strom a nevedela prestať roniť slzy. Poriadne som nevidela.
„Ahoj,“ ozvalo sa vedľa mňa.
„Ahoj,“ pozdravila som Remusa.
„Včera som bol u teba.“
„Viem. Nemala som náladu. Prepáč.“
„Nemala si na mňa náladu? Snáď sme obidvaja stratili priateľov.“
Ironicky som sa rozosmiala: „kde si bol posledné dva týždne?“
„Preč. Robil som veci pre rád.“
„Ako vždy,“ bola som sarkastická,“ a to, že ma dva týždne držali Malfoyovci je normálne? Ale máš pravdu....“ dá“ sa to porovnávať s tvojou prácou pre rád...“
„Malfoyovci? Čo?“
„Príď dnes ku mne. Porozprávame sa. Idem už radšej domov lebo mi toto nerobí dobre.“

Vrátila som sa domov a ľahla si na gauč. Hneď som od vyčerpania zaspala. A ako vždy odkedy som ušla od Malfoyovcov sa mi snívali hrozné sny. Bellin smiech, mŕtvoly, všetko zlé. Zbadala som zelené svetlo a s výkrikom sa prebudila.
„Nen, to som ja. Pokoj,“ upokojoval ma Remus,“ prepáč, nechcel som ťa takto zobudiť.“
„To je dobré. Len som mala hrozný sen,“ vyšli mi slzy. Prisadol si a objal ma. Poriadne som ho stisla a konečne stratila zábrany pred bolesťou a slzami. Všetko to šlo von. A on ma držal v náručí a hladil.
„Čo si robila u Malfoyovcov?“
„No... vieš stalo sa niečo divné. Chceli moju knihu rozprávok. Čo som chcela vydať. Niekto to vydal a mysleli si, že to ja.“
Vyvalil na mňa oči: „oni ťa uniesli kvôli tomu?“
„A mučili. Bolo to strašné.“
„Zlatko prepáč,“ objal ma a teraz vyšli slzy jemu, „To som bol ja.“
„Čo? Ty si vydal tú knihu?“ hľadela som na neho.
„Áno. Naschvál som ťa nepodpísal. Odkiaľ vedeli, že je tvoja?“
„Povedala som to len tebe, Jamesovi, Lily,“ uvažovala som.
„O nie,“ pozrel do zeme,“ pamätáš keď som vtedy prišiel za tebou keď si písala tú knihu? A si sa spýtala či mi to povedal James? Povedal, lenže boli tam aj Sirius a Peter.“
„Sirius,“ pošepkala som.
Prikývol: „prepáč. Je mi to tak ľúto.“
„To nič. A my sme si mysleli, že to robíš ty.“
„Prosím?“ spýtal sa nechápavo.
„Podozrievali sme ťa. Nikdy si neb....“
„Počkaj...vy Lily, James, Sirius, Peter, a hlavne TY ste ma podozrievali?“
„No... keď to takto vyslovíš znie t...“
„Znie to ako skutočnosť!“ postavil sa,“ nikdy by som vás nezradil! Nie som Sirius! Veď som ich chránil, teba som chránil, ľúbil ťa!“
„Zlato ale ty si bol vždy preč! A niekto donášal na Jamesa a Lily. Sirius povedal, že s...“
„A ty si mu verila?! Spávala so mnou a verila tomu?!“
„Nie, to bolo až potom. Zlatko j...,“ snažila som sa ho objať. No on ma odsotil. Až som spadla na zem.
„Nikdy v živte by som to nespravil!“ hrozivo skríkol. Prvý krát som v ňom zbadala vlkolaka. Až som sa zľakla.
„Prepáč.... ale nikdy si nebol so mnou! Čo som si mala myslieť?!“ postavila som sa.
„Že robím niečo na čo nie som hrdý?! Dva roky som bol pomaly vkuse v podsvetí! Medzi vlkolakmi! Každú voľnú chvíľku som bol tu pri tebe! A ak ani jedno, ani druhé, vzal som tvoju knihu a dal ju muklom!“
Šokovane som na neho hľadela: „ale to som nevedela...“
„Hlavne, že si vedela, že zrádzam kamarátov a priateľku ktorú ľúbim. Však?!“
Nevedela som čo povedať. Chvíľu na mňa naštvane hľadel a potom šiel preč.
„Prosím Remus nie,“ utekala som za ním,“ no tak. Ľúbim ťa. Stoj.“
„Daj mi pokoj!“ ani na mňa nepozrel. Nasilu som ho otočila ku mne.
„Chceš sa vážne rozísť?“
„Ver, že nechcem. Ale rozchádzam sa,“ vtom zmizol. Hľadela som pred seba kde pred chvíľou stál a rozplakala som sa. To som poriadne dosrala. Celý deň a noc som preplakala a rozhodla sa ísť za ním. Nevydržala som to. Lenže tam už nebýval. To ma dorazilo úplne.

No ako to býva, keď už si úplne dole, niekedy musíš aj stúpať. A to som po mesiaci smútku pochopila. Dostala som Bellu do Azkabanu a taktiež sa snažila usvedčiť Luciusa a Narcissu. Lenže tí sa nepriznali na rozdiel od ich rodiny a zo strachu im ministerstvo uverilo, že boli pod imperiusom. Tri krát som sa odvolala a zakaždým im to bolo jedno. Potom som to vzdala a odrazila od pomyselného dna. Venovala sa naplno práci v nemocnici. Život sa vracal do starých koľají a v podstate aj ja. Doštudovala som.

O 12 rokov:

Chodila som po oddelení a rozdávala odvary. Keď som prešla všetky svoje izby a vracala sa k pracovni, zbadala som Remusa. Prekvapene som nadvihla ocami.
„Čo tu robíš?“
„Aj ja ťa zdravím. Môžeme sa porozprávať?“
Pustila som ho dnu a zatvorila za nami.
„Prepáč. Ahoj,“ položila som prázdne fľaštičky na stôl,“ sadni si.“
Posadil sa: „čítala si včerajšie noviny?“
Otočila som sa a tiež si sadla oproti nemu: „nie. Čo tam bolo?“
Podal mi jedny. Otvorila som ich. Na titulke bola velikánska fotka Siriusa.
„Čo?! Utiekol?! Ako?!“
„To je v tom...nikto nevie. Utiecť z Azkabanu bolo donedávna nemožné.“
„Ale veď... Harry,“ hneď mi došlo.
Prikývol: „Dumbledore mi hneď ponúkol prácu v škole.“
„Obranu? Stavím sa že tú.“
Prikývol a usmial sa: „dávame pozor na Harryho.“
„Aký je?“
„Vyrastá bez rodičov u tety. Neviem. Ešte som ho nevidel. No určite bude po rodičoch.“
„Tomu verím,“ usmiala som sa.
„A prišiel som sem kvôli tomu aby som si bol istý, že vieš že je Sirius vonku. Aby si si dávala pozor.“
„Ty sa o mňa azda bojíš?“ cítila som krásne šteklenie v bruchu.
„Proste buď opatrná kým ho nenájdu,“ postavil sa, “tak sa maj,“ odišiel.
„Tak sa maj,“
Otočila som sa a začala vyberať bylinky. Niekto zaklopal. Podišla som k dverám a otvorila. Stál tam Remus.
„Ešte niečo...“
„Sa ma bojíš, že mi to nechceš povedať?“ smiala som sa.
„Dumbledore chce aby si šla od Septembra učiť elixíry.“
„Prosím?“ nechápavo som na neho hľadela. Prikývol.
„Nechápem... ja nie som učiteľka.“
„Chce chrániť Harryho.“
Hľadela som na neho. Niečo ma napadlo: „prečo si mi to nepovedal hneď?“
„Zabudol som?“
„Vážne?“
„Áno. Neboj, ľudia ktorí mi neveria ma nezaujímajú. Ozvi sa Dumbledorovi,“ otočil sa a šiel. Stála som tam s otvorenými ústami. Čo?! Stále ho to neprešlo. A to som nemala nikoho iného. A dokonca som sa pristihla pri tom, že dúfam, že ani on. Povzdychla som si a zatvorila dvere. Na druhý deň som šla za DUmbledorom. Naozaj chcel aby som učila. Tak som prikývla. Vybavila som si nemocnicu len na víkendy. 1. Septembra ráno som s kufrom prešla cez bránu Rokfortu.

 Blog

6 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu