„Toto nemôžeš myslieť vážne. Vezmeme sa. A budeme mať deti.“
„Ale ja nechcem deti,“ povedal mi surovo do očí. Doslova mi vyrazil dych. Nemohla som tomu uveriť. Bez slova som stála s otvorenými ústami.
„Ty si vážne myslíš, že chcem zničiť život nevinným deťom?“ opýtal sa keď som nebola schopná slov.
„A ty si vážne myslíš, že sa zmierim s tým, že nebudeme mať dieťa?“ prekrížila som si ruky.
„Toto odo mňa nemôžeš žiadať.“
Otočila som sa a kráčala sama. Nechápala som ho. Deti by nemuseli byť vlkolaci. A veľmi som po nich túžila. Neskutočne. Ktorá žena nie? Očividne to nedokázal pochopiť.
„Láska no tak,“ bežal za mnou.
„Čo?! Načo si ma žiadal o ruku keď nechceš rodinu?! Ja rodinu chcem!“
„Aj ja chcem rodinu! Nás dvoch!“
„Rodina je traja ľudia a viac. Ty nechápeš čo odo mňa chceš! Ty nie si netvor. A nezničíš deťom život. Pozri, ani nemusia byť vlkolaci.“
„Ak budú? Odvrhnú ich.“
„Vážne? Ja som teba odvrhla? Lily, James, Peter, Sirius, Dumbledore, Minerva a podobne, odvrhli ťa? Máš prácu. A vezmeme sa. Deti k tomu patria.“
„Nen prosím, nerob mi to ťažšie,“ chytil ma za ruky. Pustila som ho.
„Ty sa začni správať dospelo,“ znovu som kráčala sama až do hradu. Vrelo to vo mne! Neskutočne! Zatvorila som za sebou dvere kabinetu, kopla do nich a snažila sa upokojiť. To nemohol myslieť vážne. Keď to ako tak prešlo, prečesala som si vlasy a zamierila do chrabromilskej klubovne. Keď som sa tam objavila, všetci stíchli.
„Neviete kde nájdem Harryho, Hermionu a Rona?“ spýtala som sa Freda a Georgea.
„Práve tu bol profesor Lupin a zavolal si ich k sebe slečna Nena.“
„Ďakujem,“ usmiala som sa a zastala až pred Remusovym kabinetom. Zaklopala som.
„Ahoj,“ otvoril,“ povedal som, že to vyriešim.“
Bez toho aby ma pustil, som nasilu vošla a uvidela Rona, Hermionu a Harryho ako stoja v strede miestnosti.
„Takže... uvedomujete si čo ste riskovali?“ dala som si ruky vbok.
„Prepáčte. Mrzí nás to,“ ospravedlňovala ich Hermiona.
„Black bol v hrade, vo vašej spálni, myslíte si, že ide o srandu?!“
„Ja viem, prepáčte. Už sa to nestane,“ pridal sa Harry.
„Uvedom si, že tvoji rodičia položili život za to aby ťa zachránili,“ ujal sa prednášky Remus.
„Už sa to nestane,“ zopakoval.
Nastalo ticho a cítila som napätie medzi dospelými a deťmi. Vedela som, že sa hanbia. A na Hermione to bolo patrične vidno. Celá červená a pozerala do zeme.
Vtom Remus podišiel k Harrymu: „ukáž čo máš vo vreckách.“
Hermiona s Ronom pozreli na Harryho a boli nesvoji. Harry pomaly vyložil všetko na stôl.
Nevidela som nič podozrivé, až Remus nevzal pergamen: „odkiaľ ju máš?“
Harry mlčal. Nečakala som to. Len som ako debil pozorovala ten pergamen.
„Dobre, nechajme bokom ako si sa k nej dostal. No úprimne povedané ma zaráža, že si ju neodovzdal! Toto v rukách Blacka je mapa k tebe!“
„Neuved...“
„Neuvedomil si si to. Tvoji rodičia sú mŕtvi a tým, že beháš po vonku a tajíš takúto vec im rozhodne neďakuješ!“
Vzala som si ten pergamen od Remusa a roztvorila ho. Skoro som omdlela. Bola to mapa. Celého rokfortu a ukazovala pohyb ľudí v ňom. Celá užasnutá som nevnímala o čom sa bavia. Len si obzerala to skvostné dielo.
„A teraz do klubovne. A keďže si mi teraz sľúbil, že sa to nezopakuje, verím ti. Taktiež to platí o vás dvoch Ron a Hermiona. Zahanbene šli k dverám a Harry sa pri kľučke otočil späť.
„Podľa mňa tá mapa nefunguje vždy.“
„Prečo myslíš?“ spýtal sa Remus.
„Včera večer som na nej videl človeka o ktorom viem, že nežije.“
„Koho?“ to som už nevydržala ja.
„Petra Pettigrewa.“
Zamrzla som a určite aj zbledla.
„To nie je možné,“ odpovedal pohotovo Remus.
„Videl som ho. Dovidenia,“ povedal a odišli.
Remus mi hneď vzal mapu a celú ju roztvoril.
„Ty hľadaj v západnej časti,“ rozhodol a hneď som sa k nemu pridala. Nikde sme ho nevideli.
„Remus, tú mapu ste vytvorili vy štyria? Namesačník, Červochvosť, Tichošľap a Paroháč,“ ukázala som na názov mapy. Iba prikývol a stále hľadal.
„Nemôže byť nažive,“ pozrel na mňa.
„Ja som to videla na vlastné oči. Mapa musí klamať.“
„Mapa nikdy neklame,“ pošepkal.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár