Započula som za sebou praskajúce parkety. Otočila som sa. Stál tam Remus.
„Ahoj,“ vyzeral strašne.
„Ahoj,“ položila som tašku na kreslo a podišla k nemu,“ prečo si ma nechal odísť?“
„Chcem aby si bola šťastná. A so mnou očividne nie si.“
Chytila som vázu a hodila ju z celej sily o stenu: „teraz bez teba akože som?! Preskakuje mi!“
„Chcel som len to najlepšie pre nás oboch.“
„Prečo stále hovoríš chcem? Chceš tak jedine byť so mnou.“
„Nen...“
Dala som si ruky v bok: „ja som s tebou šťastná, lenže ty si ako trúba. Ublížil si mi slovami.“
„Prepáč za tie slová, ale vybuchol som. Nevedel som ako ti povedať, že bude lepšie ak deti mať nebudeme.“
Rozipsovala som tašku a položila elixír na stôl: „prišla som kvôli tomuto. Ale ešte predtým než odídem, chcem od teba počuť jednu jedinú vec. Ľúbiš ma?“
„Vieš, že áno,“ povzdychol si,“ som zúfalý. Milujem ťa ale pochop, že nedokážem ublížiť deťom a ani tebe.“
Vzala som tašku do ruky a kráčala preč. Najradšej by som na neho vrieskala, kričala, bila no nespravila som to. Nemala som síl.
„Počkaj,“ zastavil ma, „ak si dieťa adoptujeme?“
Zastala som tesne pred dverami a otočila som sa: „to by si pre mňa spravil?“
„Áno. Pre teba všetko.“
Po chvíli sa mi na tvári rozžiaril úsmev a rozbehla som sa k nemu. Silno som ho objala.
„Ďakujem. Ľúbim ťa,“ bozkala som ho.
„Ja ďakujem. Bolo odo mňa sebecké nechcieť nijaké dieťa.“
„To teda áno,“ usmiala som sa,“ ale odpustené.“
„To som rád. A... keďže sme sa udobrili.... neuskutočníme svoje predošle plány na Vianoce?“
„Myslíš, osláviť ich spolu u teba?
„Presne.“
„A....,“ uškrnula som sa,“ čím začneme?“
„Skúsme týmto,“ vytiahol z vrecka prsteň,“ vezmeš si ma? Aj keď mi niekedy preskočí?“
„Áno, áno,“ šťastne som prikývla a navliekol mi prsteň na prst. Začal ma bozkávať a po chvíli sme zvášniveli. Ani neviem ako, už sme ležali v jeho posteli.
„Mali by sme sa hádať častejšie,“ usmiala som sa.
„A prečo? Bolo to iné ako inokedy keď sa nehádame?“ nechápal.
„No bolo to lepšie.... o niečo,“ doberala som si ho.
„Podľa teba nie som dobrý v milovaní?“ posadil sa.
„Robím si srandu. Vždy si úžasný,“ pobozkala som ho.
„Vážne? Teraz uvidíš,“ schoval nás pod perinu. Smiala som sa. A bolo to najkrajšie milovanie aké som doteraz zažila. A doteraz som ani nespala s nikým iným ako je on. Ráno ma ako zvyčajne zobudil raňajkami do postele.
„Ty si neskutočný,“ pobozkala som ho a spolu sme sa kŕmili a jedli.
„To áno,“ smial sa.
„Keď sa najem, pôjdem si domov po veci a vrátim sa,“ napila som sa džúsu.
„A čo keby si si rovno priniesla všetky veci?“
„Čo? Veď si ich prinesiem,“ nechápala som.
„Ale ja som myslel navždy...,“ keď videl, že mi nedochádza, dodal,“ aby si sa ku mne nasťahovala.“
Zabehol mi džús a všetko som obliala.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár