Napriek tomu len ty (HP) *43

Prepacte, ja viem, malo ale nestiham.
-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Vystrašene som sa roztriasla. Bolo to niečo hrozné. Ten jej pohľad, hlas... všetko.
„Už som tu,“ vošla Minerva. Pozrela som na ňu a keď som vrátila pohľad na Sibyllu, bola zas normálna a vypila čo jej dala Minerva.

Sobota:

„Nesmieš ju brať vážne,“ snažil sa ma priviesť k rozumu Remus.
„Niekto zomrie!“
„Nen pokoj. Je to Trelawneyova.“
„Ktorá predpovedala Harryho osud,“ pripomenula som mu.
„Keby sme sa týmto riadili, každé jej slovo by sme museli brať vážne.“
„Ja len vravím, že si vôbec nepamätala, že som tam s ňou bola chvíľu sama. A hovorila o narodeniach. Keď túžim po dieťatku.“
„Pozri,“ postavil sa a chytil ma za boky,“ nemyslí na to. Po prvé aj keby to bolo pravé proroctvo, nevie, že to povedala a tým pádom ani netušíme kto má zomrieť. Nen prosím pusť to z hlavy.“
Povzdychla som si a prikývla: „dobre. Súhlas.“
„Len mi sľúb, že sa toho nechytíš a, že sa nebudeš nádejať, že si tehotná.“
„Neboj. Už dávno nemám nádej.“
Prevrátil očami: " nepovedal som aby si neverila, že niekedy dieťatko mať budeme."
"Nehovorme o tom dobre? Nemala som ti nič povedať."

December:

Bol deň pred Vianočnými prázdninami a ja som mala nočnú. Bol relatívny pokoj a ležala som si na gauči v pracovni. Pomaly som zaspávala, keď sa prudko otvorili dvere.
„Nena mame príjem. Zranený na ministerstve,“ informovala Kim, ktorá mala so mnou službu.
„Čo?“ pozrela som na hodinky,“ kto je o tretej ráno na ministerstve?“
„Neviem no makaj! Bol v oddelení záhad,“ utekala preč.
„Čo?“ pošepkala som si a hneď keď mi to došlo, rozbehla som sa za ňou. Zišli sme pohotovo dole a akurát ho priviezli na nosidlách. Bol to Arthur. Do riti! Veľmi krvácal.
„Arthur, počuješ ma?“ skúšala som ho prebrať no nepodarilo sa a začali sme bojovať o jeho život.

 Blog

5 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu