Napriek tomu len ty (HP) *46

Celá bledá som sa rozhodla ísť rýchlo domov. Nanešťastie bolo Grimmauldovo námestie číslo dvanásť plné ľudí takže som sa obávala, že niekto odhalí čo som sa chystala spraviť. Už som videla Remusa ako by mi vyčítal, že verím slovám švihnutej, opitej „veštice“. Na druhej strane ale jej proroctvo o Harrym vyšlo. Bolo to divné. A preto som túžila vedieť či som naozaj tehotná. Vzala som si z kufríka v skrini potrebné veci na tehotenský tesť a schovala si ich do vreciek. Vykukla som na chodbu či ma niekto neuvidí a opatrne sa vkradla ku kúpeľni. Ani som nestihla chytiť kľučku, keď sa dvere otvorili a vrazili do mňa.
„Au!“ chytila som si nos.
„Prepáč,“ hneď sa ospravedlnil Remus a objal ma,“ prečo sa schovávaš za dverami? Mohol som ti ublížiť,“ pohladil ma po nose.
„Ty prepáč. Moja chyba. Len... potrebujem sa umyť,“ vošla som do kúpeľne no on držal dvere. A hľadel na mňa.
„Čo je? Mohol by si zatvoriť?“ nevydržala som.
„Nen povieš mi konečne čo sa deje?“
„Nič. Prečo?“ odpovedala som otázkou a snažila sa zakryť rozpaky.
„Pozri,“ vošiel dnu,“ niečo s Dolores?“
„Nie.“
„Tak potom čo máš napchaté vo vreckách?“ prekrížil si ruky ako na výsluchu.
„Nič.“
„Nie som debil.“
„Smial by si sa,“ priznala som svoje obavy.
„Z čoho?“ nechápal.
„Poviem ti to ale prisahaj, že sa nebudeš smiať.“
„Prisahám. Tak o čo ide?“
Podišla som k dverám a začala rozprávať. Povedala som mu všetko.
„A ty si chceš teraz urobiť test, lebo si myslíš po slovách opitej ženy, že si tehotná?“
„Prisahal si, že sa nebudeš smiať,“ pripomenula som mu.
„Ja sa nesmejem. Len sa obávam. Pozri, dlho si sa dostávala z toho, že si potratila. A teraz príde Trelawneyova, povie ti nezmyselné blbosti, uveríš jej a hneď robíš tehotenský test. Ako ti bude ak zistíš, že nie si tehotná?“
„A ak zistím, že som? Ona nevedela, že túžim po dieťati. Vyšlo to z nej len tak. Nečakane.“
„nechcem aby si sa zase sklamala.“
„Ak sa sklamem, bude to len moja vina. A nepresvedčíš ma,“ trošku dotknuto som vybrala veci a začala robiť tehotenský test.
„Prídem teda o desať minút,“ povedal a odišiel. Ja som zatiaľ dokončila test, sadla si na kraj vane a pozerala uprene na hodinky. Počítala som sekundy. Bola som strašne nervózna.
Niekto zaklopal na dvere.
„Obsadené,“ odkričala som podráždene no otvoril Remus.
„To som ja,“ vošiel,“ už vieš výsledok?“
„Ešte nie,“ ani som na neho nezdvihla pohľad. Vnímala som len hodinky.
Po chvíli som predsa len obrátila tvár k nemu: „už.“
Postavil sa a šiel k umývadlu ku zakrytej kadičke.
„Nie! To nechcem vidieť,“ vyskočila som na nohy a otočila sa mu chrbtom.
„Veď si chcela vedieť či si tehotná.“
„Rozmyslela som si to.“
„Skôr si tomu začala veriť a teraz sa bojíš, že to nie je pravda.“
„Možno,“ priznala som neochotne.
„To je škoda. Lebo síce som v šoku čo sa týka Trewneyovej no naozaj čakáš naše dieťa.“

 Blog

5 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu