Kolovrat

Odprevádzajú ma
po čistine ku kamennej studni,
prelomia trne suchých šípok,
zvedavé bytosti vlastnej túžby.
Dotieravejšie ako mole,
aby sa vrhli,
na dno presýtené
presladeným morom,
v ohnisku ďalekohľadu,
prázdnej skrini
(kurvadrát od včera!)
v izbe
hniezdia mi víly!

Modelky
z secesných plagátov,
žiadne sinky,obhryzené nechty,
každá odlišné zameranie,
na fakulte femme fatale,
nemí nájomníci, hudobne nadané,
zvyčajne tisnúce sa,
ako v otrokárskej plachetnici,
cez kľúčovú dieru
dospeli na ženy.

Priezračné nočné košieľky
vyfarbili im podbrušká
prírodnými farbami chĺpky,
ryšavá mutácia,
za ktorú sa niekedy na hranici upaľovalo,
(Kreténi, namiesto toho aby ich hasili)
ktorá reflektuje samotou,
ako disko guľa láme ju
na malé črepiny pod rašelinou.

Vykrúcajú sa, motá ma, zakopávam
tak pagansky tancujú
to na absolútne ticho!
Snažím sa ich dotknúť,
aspoň ušných lalôčikov, aspoň smeru akým dýchajú
vytvárajú stopu gymnastickej stuhy.
Točia sa rýchlejšie a rýchlejšie
Dokola!Dokola!
Až to pripomína filmový pás,
kde chýbajú dôležité okienka,
-pretrhnú sa,
reťaz sa vystrie
strateným chodníčkom do húštin
a posledná najmladšia víla
ešte neprefackaná životom
bez odtlačku od pracky
s odhalenou prdelkou,
chvost tých ostatných,
čo ju ťahajú ešte tak nestíha
prepletať nôžkami,
sa mi dotkne perami
strniska.

-Tak presne ma hrialo meškanie,
keď sa dočkalo pusy,
-líce,
presne o polnoci
od Ukrajinky,
na peróne.

Putujem po ráme,
raz som cesta,
raz sme zore
Kolovratom.

 Báseň

4 1 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu