Zatmelo sa mi pred očami, polial ma studený pot. Mám strach a je mi zima, cítim, zeme sa nedotýkajú len podrážky mojich topánok. Ležím na zemi, neschopný sa hnúť. Volám ale nerozumiete mi, vôkol cítim smrť. Ten pocit pohlcuje celé moje telo, je tak silný, že ho neviem pomenovať. Prosím a plakať by sa mi chcelo, snažím sa všetko v hlave si urovnať. Otvorím oči a pozriem sa na nebo, je krásne modrá obloha. Teraz myslím len na seba a z diaľky prichádza hudba. Slová tej piesne, mi rozprávajú čo sa stalo. A ja zrazu viem presne, čo cítim, kde som a krásne by sa spalo. To je ten pocit, ktorý ma zožiera. O pomoc budem volať a prosiť. Svet nie je len čierna a biela. Aspoň na chvíľu prestať ju cítiť. Blog 2 0 0 0 0 Komentuj