Kde sa v nás berie toľko nenávisti a zloby?
Prečo donekonečna niektorí z nás nechávajú druhých, aby im diktovali čo majú robiť, čím byť, kedy sa majú smiať, plakať a určujú čo je pre nás dobré alebo zlé?
Čo vlastne človek hľadá a nenachádza, odsúdený k večnému blúdeniu v kruhu svojich závislostí a nekonečného tápania v temnote vlastnej mysli?
Koľko myšlienok máme zameraných na seba a koľko na druhých v dobrom a koľko v zlom, keď závidíme na to, čo nemôžeme mať?
Sme vôbec schopní si uvedomiť, koľko času dávame svojím nekonečným a nezmyselným obavám zo straty niečoho, čo sme už buď dávno stratili alebo nikdy nemali?
Sedím, pozorujem valiacu sa vodu rozbúrenej a kalnej rieky, ktorá má vraj prinášať tomu kto pozoruje jej tok ukľudnenie. Premýšľam nad všetkým, čo poslednú dobu obklopuje každého z nás. Napadajú ma myšlienky na smrť a na chvíle, ktoré všetkému predchádzali. Kam až by som sa vrátil do minulosti aby všetko bolo inak? Je vôbec možné plávať naprieč časom a dúfať že presne vieme, kde sme urobili najväčšiu chybu? Voda prináša veľa mŕtveho dreva padlých stromov a hliny vytrhnutej z lona matky zeme, preto je hnedá a plná sĺz umierajúcej zimy. Nájdeme vôbec niekedy pokoj a lásku, ktorú naozaj hľadáme a ktorú všetci potrebujeme? Poslednú dobu okolo seba vidím veľa takých, ktorí pre zhon za pomyselným blahom a šťastím nevidia dobro v ľuďoch ani v sebe, len sa chcú nasýtiť, kým je čas. Vníma niekto spev vtákov a to, že hoci slabo, jar nám ukazuje svoju silu, aj keď je stále ďaleko? Neskutočne veľa vecí berieme ako samozrejmosť a to až tak, že nevidíme ako málo vieme dávať a ako veľa si s chuťou berieme s ospravedlnením, že chceme žiť. Koľko prázdnych fráz a slov vypúšťame z úst v domnienke že sme múdri, bez ohľadu na to, že sami nevieme čo vlastne hovoríme? Netuším ako dlho už sedím nad kalnou vodou rieky, ale viem, že ja nie som tým, kto zapadá do tejto doby a nikdy nebudem len obyčajným užívateľom tohto sveta, ktorý sa ženie k vlastnej záhube s piesňou na perách. Som tu preto, aby som niesol na svojich pleciach hriechy tých, ktorí ma radi obetujú keď už nebudem potrebný? Meniaca sa, klokotajúca voda odnáša mnohé, ale neodniesla bolesť a bezhraničnú prázdnotu osamelosti v nekončiacej záplave otázok na bytie a nebytie. Minulosť, prítomnosť a budúcnosť sa zlievajú v jedno nekonečné zrkadlenie myšlienok na koniec, ktorý aj tak raz príde. Má cenu sa biť a žiť život v núdzi pre pár chvíľ, kedy nám niekto povie ,, Milujem Ťa,,? Nekonečne dlho času utieklo od chvíle, kedy všetko bolo plné úžasu a šťastia, ale je to len zlomok v krajine behu a času, ktorý tu bol, je a bude.
Sme tu preto, aby sme žili a naplnili svoje poslanie, ktoré často objavíme až na sklonku života alebo vo chvíľach, kedy nám niekto povie ,, Milujem Ťa,, V tej chvíli sa tiene rozjasnia a život má zmysel, pretože je vždy lepšie dávať ako len brať a nezáleží na tom, kde sme a koľko času zostáva.
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
2
do istej miery s tebou súhlasím ale človek by sa mal rozhodovať sám, mať slobodnú vôľu... chcel som poukázať najmä na dodržiavanie nezmyselných pravidiel, ktoré si ľudia za ten čas vymysleli, na ľudí, ktorí majú vo svete veľkú moc a môžu si dovoliť čo chcú a ovplivňovať ľudí ako chcú a to aj proti ich vôli... viem, že v texte je veľa protirečení, ja si protirečím rád celé sa to vlečie v duchu "čo keby", takže ma neberte príliš vážne každopádne ti ďakujem za komentár
3
"Meniaca sa, klokotajúca voda odnáša mnohé, ale neodniesla bolesť a bezhraničnú prázdnotu osamelosti v nekončiacej záplave otázok na bytie a nebytie."
S väčšinou textu (-otázok) sa viac či menej stotožňujem ale hore uvedenou vetou mi hovoríš z čírej hĺbky duše.
S väčšinou textu (-otázok) sa viac či menej stotožňujem ale hore uvedenou vetou mi hovoríš z čírej hĺbky duše.
Napíš svoj komentár
K tej strate myslím, že báť sa o niečo alebo niekoho čo sme stratili je od prírody prirodzené a báť sa o niečo čo sme nemali? myslím, že tam ide skôr o otázku čo keby...
A myslím inak, že ten blog je plný zbytočných protirečení si,
téma inak pekná a to s tou riekou je to tiež celkom zaujímavé takže 5