Osud ti určil ísť cestou inou
Teraz plače duša moja
Tvoju truhlu pokrývajú hlinou
Rany sa už nezahoja

Chcel by som nenávidieť
Svet, krutý skazy kvet
Tak veľmi si musela trpieť
A nebolo už cesty späť

Dúfala si, že sa vrátiš domov
Však dni boli plné zlomov
Vedela si, že má prísť koniec
Neprávom bola si odsúdenec

Verím, že je nadpozemský raj
Že vzatá bola si na nebeský kraj
Kde brány nepoznajú klopanie hore
Kde slnko nezapadá za hory či more

Vietor šepká so slovíčkami sa pohráva
Viem, že náš najmilší s nami zostáva
S láskou v srdciach, kvet večný
Každý, kto ťa poznal, bol vďačný

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár