Na začiatku som si myslela ,že to bude úplne obyčajná sobota ,vďaka tebe však nebola .Veď popravde ,kto by to bol čakal, nie som veľkou fanynkou akčných filmov.
Bolo asi šesť hodín ,najvyšší čas začať sa chystať do mesta. Trošku si zatancovať, zabaviť sa s kamarátmi. Nechodili sme so sestrami na diskotéku pravidelne, ale potrebujeme kultúrny život mimo tejto diery..Vlasy ,oblečenie, make up, topánky ,nekonečné chystanie. Vždy nám trvali tieto prípravy trošku dlhšie ,ako by to bolo normálne. Jasmi si obliekla nové tričko ,bola v ňom krásne ženská , moja malá sestra už nepôsobila detsky ,hoci bude pre mňa vždy najzraniteľnejšia. Mamina už strácala nervy ,vždy nás súrila. Komandovala nás poznámkami aké sme nedochvíľne a čo z nás len vyrastie. Chúďa moje, myslela si, že ak odídeme skôr, automaticky sa skôr vrátime. Mária je totálne po nej ,stále žije v dobe ,kedy bola za nás dve s Jasmi zodpovedná. Určite ju poznačuje jej pozícia ,najstaršej zo súrodencov . Berie si všetko priveľmi osobne.
Stále mám pred očami ten hlúpy stroboskop ,je to len obraz bez zvuku aj keď hudba hrala hlasno. Všetko sa nepríjemne mihalo.
Mária nám prehovorila do duše : „Ak vám to bude trvať ešte dlhšie ako 10 minút ,nikam nejdeme ,čakám vás v aute.“Vzala kľúče od auta spolu s dokladmi „Mami, ocino čaute ,nebojte sa o nás ,dám na ne pozor.“ A už jej nebolo. Schmatla som kabelku ,kabát ,čiapku, topánky pod pazuchu a utekala som bosá ,aby sme sa pre dobro ľudstva dostali do mesta. Ak nestíham zásadne sa obúvam v aute. Po ceste sme vyzdvihli Roba ,Mária bez neho von nechodí ,okrem toho ,že tvoria pár, je to aj náš osobný bodyguard. Okolo pol desiatej sme prišli do podniku .Málo ľudí ,pomaly sa to rozbiehalo ,aj keď každý vedel ,že rekordy v účasti sa dnes lámať nebudú. Ideálna šanca zatancovať si bez obmedzení ,nikto do nikoho nemusí vrážať ,všade bolo dosť miesta, dokonca sa tam dal zatiaľ dýchať vzduch bez cigaretového dymu. Vždy si užívame ,keď niekam vypadneme, bavili sme sa a predvádzali sme nacvičené choreografie .
Spomínam si ,že som ťa stretla už vonku. Bola som volať mamine ,že sa bavíme a sme v poriadku. Už vtedy si sa mi videl pod vplyvom alkoholu, takže som ignorovala tvoje hlúpe otázky a vrátila som sa dnu tancovať . Ty si ale nezniesol ,že nie si stredobodom pozornosti. Zomlelo sa to až priveľmi rýchlo... Tancovali sme v kruhu ,no dobre ,keďže sme boli 4 bol to štvorec.
Stála som oproti tebe ,keď si sa rozbehol a z celej sily si vrazil zozadu do Roba. Ak by sa nezachytil spadol by. Otočil sa, aby zistil ,čo sa deje. Nepripravenému si mu rozbil peru, pravačkou. V Márii je ochranársky pud vrodený postavila sa medzi vás .
Keď tak na to spätne hľadím vedela by som to opisovať hodiny, vtedy sa mi to zdalo ako najrýchlejších 5 minút môjho života.
Hystericky na teba kričala, nech nás necháš na pokoji .Stále to mám pred očami. Vie byť skutočne divá ak sa niekto opováži dotknúť niekoho z jej blízkych. Teba to očividne nezaujímalo ,keďže si ju sotil na zem do rohu a videla som ako si udrela hlavu. Chcela som jej pomôcť vstať. Jasmi sa mi stratila z dohľadu .Nič som v tej chvíli nechápala. Myslela som, že sa mi to všetko zdá .Pri pohľade na Máriu ako leží na zemi sa vo mne pozbierala žlč. Sotila som ťa ,ležal si tvárou k zemi. Myslela som ,že je koniec. Mala som ťa v ideálnej polohe na dokopanie. Ak by som nabrala odhodlanie, skočila ti s tým opätkom na hlavu a ty by si pocítil moju váhu ,skutočne pochybujem, že by si to ešte niekedy rozchodil. Ja hlúpa som ale váhala, niečo vo vnútri ma presvedčilo ,že nemám začať kopať. Pociťovala som k tebe vlastne ľútosť. Neviem či si bol zdrogovaný alebo spitý ,snažila som sa vcítiť do tvojej kože a ospravedlniť tvoje správanie. Ty si sa zrazu otočil s pripravenou päsťou ,trafil si mi nos a mne sa pustila krv. Zbadala som Jasminku ,ako skrčená sedí na zemi v kúte, plače a drží si tvár. Nechápala som kedy si stihol ublížiť ešte aj jej. Stále počujem ako plačúcim hlasom kričala:“ Nevidím, Mária ja nevidím!“ Mária tiež plakala, začala sa triasť. Mala som ti rozbiť tú sprostú sfetovanú hlavu ,chcela som ti to vrátiť .Prišli vyhadzovači, nevedeli ,čo sa stalo, neboli tam. Myslím ,že Robo dostal aj od nich ,chudák. Jeden ma chytil ,zrazu som mala pred očami jeho päsť ,zastavil sa ,nebol natoľko primitívny aby bil dievča. Poslal ma preč. Ty špinavý hajzel si zbabelo ušiel. Moji kamaráti dobili tvojich. Dúfam ,že si spokojný, že si obišiel bez zranení. Možno sa ti to raz vráti. Dva mesiace chodila s monoklom . Preklínala som ťa, keď plakala od bolesti. Spôsobil si jej tržnú ranu pod okom ,zašívali jej to. Nikdy nezabudnem na jej skrvavenú tvár, opuchlo jej celé oko. Vieš ,prečo plakala v tú noc ? Pretože mala zakrvavené to jej nové tričko ,našťastie to zišlo a ona vďakabohu vidí .
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
antifunebracka
16. 9.sept. 2014 16:42
to sa fakt stalo?
2
Žialbohu nevedela by som si to asj vymysliet ,teda mozno hej ale toto bolo presne takto
Napíš svoj komentár