zobrala som si hrnček, teplú deku do ktorej som sa zababušila a sadla si na terasu. pes si v tom okamžiku ľahol vedľa mňa a položil hlavu na moje stehno. malými dúškami som popíjala čaj. taký pokoj čo som nosila v sebe to ráno som necítila už mesiace. stane sa že človek príde k bodu keď sa všetko zmení od základu. ten bod hoc nenastal toto ráno, ale smerovala som k nemu už dlho. vždy som si myslela že niečo ako "byť šťastný každý deň" je proste nonsens, také jednoducho NEEXISTUJE. deň som zväčša preklínala ešte predtým ako sa začal. nechcela som vstať ani z postele, jediným útočiskom bol spánok, ubíjalo ma ešte aj dýchanie. trápili ma veci ktoré sa diali okolo mňa, a hoc neprestali vnímam ich úplne inak.
niečo po čom veľmi túžime sa nenaplní. spustí sa lavína. stratíme zmysel života, zabíjame svoje sny, cítime sa osamotene, nemáme svoju druhú polovičku, máme pocit že nás nikto nemiluje, plávame v monotónnosti, nahovárame si stavy agónie a bolíme. ak to dlhšie neprejde, prichádza niekedy sebaľútosť, alebo prizeranie sa pominutia bytia. dlhodobo ani jedno nikam nevedie.
každá jedna myšlienka ktorú som "investovala" sa mi vracala. a ja som neinvestovala múdro. dávala som energiu smútku, hnevu, nenávidenia seba samej, niekedy aj každého naokolo. hrávala som citovú ruskú ruletu (kde šanca úspechu bola mizernejšia než 6:1) a čakala. prázdny výstrel alebo? "bang!" á voilá bolo by po mne. myslela som si že každý jeden deň je rovnaký a spejem do akéhosi konca bez šťastia. je príjemne divné že sa stávam dospelou verziou svojho detského ja (znova.) usmievam sa skoro stále, niekedy do takej miery že ma brucho bolí, a najlepšie na tom je že to je úprimné. snažím sa vnímať všetko pozitívnejšie a i keď sa nezadarí, stále tomu dávam energiu. je až chvejivé ako sa to vracia naspäť, a ako sa to mieša do dokonalého farebného obrazu bez škvŕn. najhoršie je keď si človek uvedomí že márnil čas keď mohol byť jednoducho šťastný. lebo ono je to fakt také jednoduché. vždy je to jedine na nás ako sa rozhodneme, či sa prepadneme z neba do pekla, alebo z pekla do neba.
ak sa jedny dvere zatvoria, druhé sa otvoria.
(a keby sa ani tie nie, som si istá že okno sa vždy otvorí.)
Blog
Komentuj
11 komentov k blogu
1
bizbilio
12. 10.októbra 2012 08:42
raz,raz to chcem zažiť.
2
až zimomriavky... presne viem o čom hovoríš a čo zažívaš, takéto stavy som mávala pravidelne a bolo to super, všetko viac vychádzalo a darilo sa... a ja teraz márnim čas frflaním a sťažovaním sa na všetko od rána do večera, mám pocit že sa mi nič nedarí a aj zdravie sa mi potom kazí.. potrebujem nejaké nakopnutie aby to znova išlo a vedela som sa opäť tešiť z tých maličkostí
5
maličkosti robia dni dňami a tými šťastnejšími... možno aj to pískanie kanvice, alebo krásne zafarbená obloha, či len posedenie na terase so psom a horúcim čajom...
ono to raz všetko bude tak ako má byť...
ono to raz všetko bude tak ako má byť...
6
a tak toto som nečakala, že pozitívny blog, no o to som šťastnejšia sun, naozaj som
a je to pekné, ja ti to prajem
ale niekedy to nie je len o tom, niekedy to proste nejde hneď, musíme si to asi najskôr vyžrať, tak ako si si to vyžierala ty a potom to zrazu odišlo a ty môžeľ byť opäť šťastná
závidím ti trochu, lebo mne toto prebudenie nie a nie prísť, ale dala si mi nádej, že sa to aj mne raz podarí, ďakujem
a je to pekné, ja ti to prajem
ale niekedy to nie je len o tom, niekedy to proste nejde hneď, musíme si to asi najskôr vyžrať, tak ako si si to vyžierala ty a potom to zrazu odišlo a ty môžeľ byť opäť šťastná
závidím ti trochu, lebo mne toto prebudenie nie a nie prísť, ale dala si mi nádej, že sa to aj mne raz podarí, ďakujem
8
rada sa teším z maličkostí, rada vidím iných šťastných, rada vidím šťastnú seba ... len zas, je tu niečo, po čom tak strašne túžime, ale nenaplní sa to.
Napíš svoj komentár