Iba tak si ležala v tých perinách s ružovými kvietkami ktoré som ti ráno prevliekala. voňali jarou. Všetká tá jemná sladkosť sa miešala s vôňou tvojho nábytku a tvojho domčeku, zbožňovala som to. všetko to si bola ty. Moja zbožňovaná mabi.
Ešte si nespala, mala si svoje zelené oči dokorán otvorené a pozerala si sa kto to vlastne privítal k tebe do izbietky. Prisadla som si k tebe, pohladkala ti biele vlásky a ty si sa usmiala. Hoc si staručká, stále máš tie najkrajšie zúbky aké som kedy videla. Čas nimi neotriasol. Chytila si ma za ruku, stískala ju a usmievala sa.
"A ty si koho dievčatko?" znela tvoja otázka. Nevedela som si pomôcť, mohla som si zvyknúť ale bolelo ma to. Nevedela si už kto som, raz za čas si mala záblesky, ale bolo ich čoraz menej.
"To som ja tvoja vnučka, Sandra. " a usmievala som sa na teba s troškou slanosti v očiach. Ty si mi úsmev opätovala ale tvoja zeleň bola prázdna.
Poobzerala som sa po izbe. Pomaly si premeriavala každý jej kútik.
Ó áno, pamätám si všetko.
Bola som drobec
a veľa veľa času som trávila v tvojej izbietke, spávala tu vedľa teba vo voňavej posteli, každý večer sa dožadovala rozprávky a ty si neúnavne rozprávala kým som nezaspala. Ráno keď som sa zobudila si ma čakala s teplým kakaom, rožkami so škoricou a s úsmevom na tvári že si zas rozprávala rozprávku dokonca hoc ja som už po piatich minútach zaspala. Hanbila som sa že som ťa uberala o spánok ale tebe to vôbec nevadilo. Koľkokrát si prebdela aj noc aj deň keď som ležala chorá v posteli a fňukala ti že nechcem lieky, nechcem sa potiť. Pamätám si ako sme sa zvykli spolu stratiť v starých knižkách. Verneho Cestu do stredu Zeme si mi tuším aj stokrát prečítala.
To, ako som sedávala na stoličke v tvojej kuchyni a s obdivom sledovala ako varíš, pečieš tie najúžasnejšie koláče na svete a do všetkého vkladáš svoju neskutočnú lásku.
Ukázala si ma túto lásku, ukázala si mi toľko lásky! Vraj raz aj okolo mňa bude pobehovať takéto malé dievčatko s bujnými kudrlinkami, bude moje vlastné a bude sa dožadovať všetkých odpovedí , tak ako ja.
"Mabi mabi jaj! jaj! kde je jaj? ťem umať !" dupkala som si na nohách keď som nenachádzala umývací prostriedok a chcela ti pomôcť.
Tiež si pamätám keď som už bola väčšia stále si rozprávala príhody že som teraz len kopa zloby a že kde je to zlatíčko čo som bola ako drobec a usmievala si sa pri tom. To, ako sme chodievali bicyklom kade tade zbierať kvietky, práce v záhradke od rána do večera. Vždy si mi povedala že si mám sadnúť na schody a počkať na teba, odišla si a vrátila sa s džúsom, a tam sme sedeli v tej vôni čerstvo poliatej krásy a pozerali tú záhadne sfarbenú oblohu. To ako si ma brávala na stanicu keď tatko už prichádzal domov a ty si mala slzy v očiach keď som za ním bežala, ako si ma potajomky kryla pred ním keď som chcela ostať dlhšie vonku. Na tie preplakanô večere keď som sa s ním pubertiacky hádala a ty si mi len hladkala chrbát a povedala že ty to urovnáš . .vedeli sme čo prichádza. "Vaša tvrdohlavosť nemá medze, ty aj on, sadajte! ále okamžite!" o nadávkach nebudem hovoriť, mala si svoj slovníček. Vždy som sa pod nosom smiala.
Bola si mi mamičkou, lebo tá pravá sa na mňa vykašľala. Ty nikdy.
Si mi všetkým s tatkom. Nech je ako chce. aj keď si teraz prázdna v očiach, možno prázdna vo vnútri a nič si nepamätáš zo svojho krásneho života. Ja ti to budem pripomínať. budem ti ukazovať staré fotky. Budem ti ukazovať na nich deduška s jeho peknými fúzkami a veľkým bruškom, tú tvoju obľúbenú kde ťa bozká na čelo a tvári sa ako taký starý lišák. Vašu svadobnú fotku, tatka ako malé prťátko, fotky z Krkonôš, z tvojej mladosti a krásy ktorú stále máš. Budem ti rozprávať príbehy ktoré si ty mne rozprávala o sebe, o Prahe, o tom ako si sa stala kuchárkou, o príhodách z tatkovho detstva ktoré vždy rozosmiali každého, o tom ako si ma nosievala na pleciach aby som videla svet, a hlavne o tom aká si úžasná a akú máš krásnu dušu. A ty budeš počúvať tak ako vždy, budeš sa usmievať, občas budeš mať záblesky, a budeš spomínať.
Ľúbim ťa.
Blog
Komentuj
11 komentov k blogu
1
l1me
24. 2.febuára 2013 09:20
nazov "mabička" je pekny
3
prekrásne
až mi je ľúto že vo svojom živote nikoho takého nemám
až mi je ľúto že vo svojom živote nikoho takého nemám
4
nádherne napísané... úplne si ma touto láskou, čo vyžaruje z tých písmen, dojala....
8
až mi slzy vyhŕkli, lebo som presne takúto dôležitú osobu stratila nedávno a neviem sa s tým vyrovnať
bolo to tak trpko-krásne
bolo to tak trpko-krásne
Napíš svoj komentár