Blízke duše

Sedeli sme za dreveným stolom, s červenými očami a možno trochu špinavým svedomím a ja som sa ťa pýtala, odkiaľ ho poznáš, vtedy bola ešte ona tvoja frajerka, veci boli jednoduchšie, nevedela som utekať tak rýchlo a strašne som si ťa nevšímala.

Medzitým sme vyrástli a už sa ani nehádame, oni vymenili drevený stôl, čas sa začal krútiť rýchlejšie a my sme zisťovali, na čo a koho máme slabosť, objavujeme závislosti. nikdy nie sme na tom istom mieste, nevieme, nechceme a nestíhame sa rozprávať a možno tajne dúfame, že je to koniec.

Prekrikujeme sa v mäkkých sedačkách v g., majú tam veľké stoly, prítmie a lacné pivo, smejeme sa na vtipoch o nás a matne si spomíname, ako to vyzeralo na predpubertálnom piatkovom parkete. sušíme kvety, nechávame sa rozvážať a popritom stále stíhame úsmevy.

Chodievame na strašne milé pracovné obedy, skúmame mapy, prechádzame sa po meste a vdychujeme jar, píšeme (si) blogy a opakujú sa nám sny, žijeme sny. chcenou náhodou obnovujeme staré kontakty a tým novým sa vyhýbame, nestíhame a mýlime si autobusy a neúspešne hľadáme nové obľúbené.

Telefóny nezdvíhame, vypíname, zabúdame a vyberáme si nové, deje sa toho tak veľa a predsa nič, strácame svoje priority a nezlomné zásady od nás svojvoľne utekajú. myslíme si, že čas vyliečil pošliapané egá a zisťujeme, že už ani čítanie medzi riadkami nie je to, čo bejvávalo.


Ľudia zmietaní túžbami.


Pozor na slová, sme blízke duše.


((archívne)

 Blog

7 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu