O balkonoch a o ludoch

existuju miesta, na ktore sa radi vraciame. ci uz sme to my alebo vy, ale aj oni a ty. spominame na nich s laskou a s nehou v ociach, prihluplo sa umsievame, lebo si pamatame len tie kraaasne zazitky a historky s pomyslenou slacikovou hudbou a armagedonovym spomalenim vo farebnej verzii, aby nas vzapati pochytilo nakazlive nadsenie zopakovat si to so starymi partakmi a spolocne vzdychat ach, to boli casy, lebo vsetko je to o ludoch.

a potom su tu balkony.

balkony maju potencial. maju osobite caro, to je sice tiez o ludoch, ale pointou je, ze kazdy balkon je ovela vacsia zasobaren pribehov, dobrodruzstiev, mytov a legiend ako ktorakolvek ina postel. balkony zblizuju viac ako karate (a to uz je co povedat, co vam budem hovorit.. okej, takmer. ale pre caro tohto okamihu si to mozme navravat).

za mojej kratkej ery celozivotneho posobenia mam tu odvahu zhrnut nazbierane poznatky do par slov. kazdy riadny (kratka pauza, poznamka redakcie: slovo dna! nasla som mamin index z roku sto, kde na prednej strane (odsadka ci ako sa to vola) bolo napisane: podpis riadneho studenta. s dorazom na riadneho. akoze denny v reci 21. storocia. koniec pauzy) balkon sa povazuje za odpaneny od nebalkonstva tym, ze sa na nom (ne)pravidelne pije ako o zivot, fajci ako o zavod, hada ako dochadzaju rymy, tancuje, krici, spieva, stane sa tragickokomicka udalost na ktoru sa bude spominat az do dlhovekosti etc, doplnte podla vlastneho uvazenia.

dalo by sa oponovat, ze to vsetko sa robi aj na inych miestach, ako su balkony. no na ktorom inom mieste ako na balkone ste a zaroven nie ste? stena, ktora vas oddeluje od sveta a reality za dverami, aby vas vzapati mohli postrcit kridla otvarajucej sa brany sfantazirovaneho sveta naspat tam, kde ste.
ak neverite, vratte sa spat na druhy odsek.

ako rastieme, tak sa menia aj zivotne situacie, do ktorych sa dostavame.

v nasej rodine kolovala historka o tom, ako som si na balkone u babky k. strcila hlavu medzi zabradlie a potom ta ista hlava nechcela prejst tyckami spat. odmalicka som bola vsestranne dieta co sa balkonov tyka.

neskor som vyrastla, dostala rozum a s bukymaf sme na nasej malej oaze pokoja ako prudko pubertalne slecny vyziapovali o dusu, tancovali, ohovarali, rehotali a tancovali a ohovarali. vdaka za to, ze byvam na kopci a vsetko sa to pekne sirilo do prostredia.

potom to bol/je cas bujarych zurov (nielen) na balkone u r., flaska a cigareta a (ne)volne myslienky. tolko slz preliatych v rohu sediac na drevenom objekte, vyjasnovanie si (ne)vztahov a trpkoslane prichute zaciatkov a koncov.

alebo balkony na dovolenke, slnecne susenie vlasov, lakovanie nechtov, kniha v ruke a niekde medzi tym cigarety zlava a nezavazne kyvnutia.

no nie kazde balkony su taketo ruzove. niektore stale skryvaju svoje tajomstva a nie su dostupne pozornemu oku verejnosti. mozno tam nemaju bicykle, nepestuju paradajku, nechovaju uskvareneho skrecka, nesusia pradlo, nepolievaju kvety.. kazdy ma svoje male spinave tajomstvo

a verte tomu ci nie, raz budeme prechadzat popod balkony nasho zitia, spadne nam kvetinac na hlavu a hned si spomenieme s prihluplym usmevom, slacikovou hudbou a armagedonovym spomalenim na krasne zazitky a pochyti nas nakazlive nadsenie...

balkony. vzdy tu budu pre nas :o)

 Vyznanie

9 0 0 0 0

Komentuj

7 komentov k blogu