Niekedy sa sám seba pýtam prečo....prečo?prečo to robim?keď som dospieval, nezaujímalo ma nič iné...videl som v tom zmysel prebudiť sa do ďalšieho dňa.aspom jedina vec čo ma drží pri úsmeve.No po piatich rokoch to tak nevidim.
No keď sa pokusim s tym skončiť, prichadza hnusný pocit samoty a nešťastia.Je to miesto kde sa možem schovať.Miesto kde sa cítim v bezpečí.Niečo ako prebudiť sa na ostrove kde doposiaľ nevkročila ľudská noha, kde neexistuju problémy, miesto kde nemusím počúvať toho dementa.
Mama sa neustale pýta.Kde som spravila chybu?plače.
Ja jej odpovedam že chyba nie je v nej ani vo mne no pritom dobre viem že ju neskutočne trapim.A opäť sa pýtam prečo?no odpoveď stále nepoznám...
A myslim si že sa ju ani nedozviem!

 Blog
Komentuj

2 komenty k blogu

1 
fotka
munchausen  14. 2. 2011 18:12
???Akosi som nepochopil, no viem, že dôvod trápenia má zostať v inotaji, respektíve si tam má každý dodať to, čo sa týka jeho.
2 
fotka
lily  14. 2. 2011 21:43
a co keby si sa s tym pokusil nieco urobit?

ja viem, nebude to lahke, ale aj tak...
Napíš svoj komentár